V utorok mali v tureckom Istanbule dôvod na oslavu. Po dlhých siedmych rokoch sa naplnil sen dávneho sultána o prepojení Európy a Ázie bez potreby lodí. Otvorili železničný tunel, ktorý tak spája obe časti Istanbulu, najznámejšieho tureckého mesta a zároveň dva svetadiely Európu s Áziou. Tunel vyhĺbený viac ako 50 metrov pod hladinou mora by mal odolať silnému zemetraseniu a aj požiarom. Jeho výstavbu nepredĺžili komplikácie pri hĺbení a ani finančné problémy, ale archeologické nálezy, na ktorých záchrane tureckej vláde záležalo. Pochádzali prevažne z byzantskej éry a priniesli aj mnoho archeologických pokladov z obdobia 4. storočia a miesta známeho ako Eleutherios prístav
Projekt MARMARAY
Bosporský prieliv, miesto, kde vody Čierneho mora prechádzajú do Marmarského mora tak okrem mostu pretína aj neviditeľný tunel v zemi. Má odľahčiť nápor na mosty a taktiež pomôcť ich zaťaženiu, turistickému rozvíjaniu oboch častí mesta a tiež zníženie závislosti ľudí od mostov. Prepraviť by podľa predpokladov mohol denne okolo 1,5 milióna ľudí denne a finančne aj technicky sa na ňom podieľalo Japonsko. Šlo o investíciu spoločnosti Japan International Cooperation Agency. Pri výstavbe boli použité materiály vyrobené spoločnosťou Taisei Corporation. Projekt získal pomoc aj od Európskej Investičnej Banky. Projekt sa nazýva Marmaray a znamená začiatok novej éry v hromadnej doprave, ktorá v budúcnosti počíta s výrazným rozširovaním podzemnej siete aj do vzdialenejších kúskov Istanbulu.
Niekoľko zaujímavostí o tuneli:
– so stavbou sa začalo 9. mája 2004
– dlhý je 13,6 kilometrov
– samotná trať je dlhá 76,3 kilometra a skladá sa z dvoch koľajníc v tuneli a z troch na povrchu.
– vlak premáva rýchlosťou 45 km/h
– celková cena výstavby tvorí okolo 2,5 miliardy dolárov.
Tunely pod vodou aj pred 100 rokmi
Turecko má zároveň nový národný architektonický unikát. Po podmorskom tuneli medzi Veľkou Britániou a Francúzskom ide o druhý takýto projekt na Európskom kontinente. Zároveň Turecko dokázalo, že voda nemusí byť problém pri stavbe tunelov. Rovnako tak podobnú skutočnosť dokázalo mnoho iných miest aj mimo Európu. Veľmi náročný terén v močaristom Stockholme neodradil staviteľov vo výstavbe metra, v bažinatom Amsterdame a v naozaj nestabilnom Londýne pod Temžou taktiež. Napriek tomu sa určité „odborné“ názory vyhovárajú na absenciu metra v Bratislave z dôvodov nestabilných štrkopieskov. Oveľa horšie terény pred mnohými desaťročiami a nie až tak náročná pôda v našej metropole dnes sú neporovnateľné.
