Štrajk učiteľov: Aké je vlastne povolanie učiteľa a učiť mládež dnes?

0
994
Ohodnoť článok

Dnes začína štrajk učiteľov, čo sa týka azda celého národa, či chce, alebo nie. Kým niektorí rodičia riešili, kam s deťmi, iní mali jasno, keď si spomenuli na rodičov, súrodencov, dobrých susedov, či spoľahlivosť ich ratolestí, keď zostanú doma. Niektorí to mali jednoduché, „Od počítača sa ani nepohneš, rozumieme si?“ a majú ako takú istotu, že má určité decko herný výber, a nezaujíma ho prechádzka po špinavom chodníku a za garážami, je tu síce nesprávna, ale aspoň nejaká istota. Dnešné médiá budú ešte dlho rozprávať o tom, ako dnešok prebiehal a možno ešte niekoľko dní si budú ľudia písať komentáre, diskutovať a riešiť, či sú nároky učiteľov opodstatnené, alebo nie.

Pred troma rokmi som bol sám učiteľom a jedným z dôvodov, prečo sa pri tejto práci dnes nedá zostať je aj plat. U niekoho minimálny, bez možnosti rastu. Každý jeden kritik, ktorý sa vysmieva nárokom učiteľov, a na okraji jeho premýšľania má zafixované trápenia s učiteľmi na škole, si nedokáže predstaviť spôsob, akým učiteľ žije. Dva mesiace letných prázdnin? Veľmi mylná predstava verejnosti. Prázdniny v zime? Aj to môže byť mylná predstava. Pár rokov medzi malými mrňúsmi, ktorých trebalo naučiť doslova všetko a zároveň na inej škole rok s veľkými faganmi, mi dalo počas vlastnej školy veľa. Dosť na správne pochopenie, či sú nároky opodstatnené, alebo nie. Nech sa páči, toto je žiaľ slovenská realita.

Bežný deň učiteľa na Slovensku
Z učiteľskej rodiny pochádzajúci a pôvodne bez zámeru pokračovať v rovnakých šľapajách dostal som sa na malú školu. Šlo o prorotyp klasickej obecnej školy, kde sa mnohí poznajú, udržujú priateľstvá, kolegovia občas dochádzajú z ďalekých obcí a to každý deň, pretože v jedinej obci nie vždy možno nájsť študovaných a vhodných ľudí na pozíciu učiteľa. Učiteľ musí prísť do školy na čas. Ak nepríde, nastáva chaos. A to doslova. Zborovňa rieši zástup, následne sa tomu tešia, ale aj nemusia tešiť, deti v triede. V osnovách chýba preberaná látka a je celkom možné, že nie je učiteľ, čo by hodinu vzal. Učiteľ prichádza do práce o niečo skôr a nechodí do práce kedykoľvek. Musí dbať o svoj zovňajšok, pretože nesedí za počítačom, za telefónom, alebo v montérkach, kde si môže od čohokoľvek zasvinené ruky utrieť o nohavice. Stačí jeden fľak, prasklina na sukni, či rozopnutý rozporok a kým ešte pred niekoľkými rokmi to bolo len na celoškolskú aférku výsmechu daného učiteľa, dnes si to polovica triedy nafotí do mobilu či tabletu a vešia na facebook, či youtube. Vlastne čokoľvek učiteľ spraví zle a stojí to za bodovanie na sieti, ide von.

Učiteľ sa musí orientovať v tom, čo učí a musí byť v pozore. Je to zaberák na hlavu, veď nemôže bľabotať čokoľvek a akokoľvek. Áno, povie si každý, že nie každému učiteľovi sa to darí, ale to už je na inú tému. Preberanú látku nemôže odrecitovať, neustále rieši, ako ju podať a rieši skúšanie. Koľko krát sa bežnému človeku ani len nechce vstať z postele, vôbec čokoľvek v práci spraviť, dorobiť nejaký projekt, alebo chce rýchlo vec spraviť, aby mal pokoj. Niečo také neexistuje. Tu sa práca vlečie postupne so žiakmi a hodinami. Odkladaním pre vyučujúceho neochotu a nechuť škodí žiakom, ale tiež sebe. Narúša učebné osnovy a aj učiteľove postupy sú koniec koncov pod dohľadom rôznych inšpekcii.

(ne)atraktivita je rôzna, záleží na človeku
Bežný vyučujúci a je jedno na akých školách, sa skrátka môže snažiť akokoľvek, no zvýšenie platu, alebo vyššia pozícia neexistuje. Respektíve možné to je, no učiteľ by musel fungovať aj ako zástupca riaditeľa, čo zväčša možné je, alebo byť priamo riaditeľom. A tam je miesto vždy len pre jedného. Kam teda profesne vyrásť? Možno tak postupom vo vzdelaní a aj vtedy by to nebola výhra. Povolanie učiteľa je však stále atraktívnym povolaním obsahom, nie platom. Kedysi spievala Darinka, že keď bude učiteľkou, bude dávať samé jednotky. Podobný sen malo aj veľa iných dievčat. Niektoré si ho splnili a pochopili, že samé jednotky znejú len zábavne, no nereálne. Deti si dnes dovoľujú, a učivo berú či zvládajú rôzne. Pokiaľ nemá učiteľ rešpekt, situácia v triede mu prerastá cez hlavu. Vždy, vždy a za každých okolností si vyučujúci v triede bez rešpektu nezachová hlasivky zdravé a nervy tiež. Veď to nie je tak dávno, čo sme i my ostatní boli žiakmi. Ako trieda vyzerala pri mladom učiteľovi, ktorého sa nikto nebál, alebo každý vedel, že mu môžete čokoľvek a on s tým nič nespraví? To je však na samostatnú kapitolu tohto názoru.

Detičky, deti a mladí
Učiť deti v 1. triede, v 3., povedzme ešte 5. a 9. je sakramensky rozdiel. V prvom ročníku majú mrňúsi jedného učiteľa, ktorý sa im musí celkom odovzdať a venovať počas všetkých dní. Ide o neuveriteľnú trpezlivosť a schopnosť naučiť triedu nie dvoch, ale pokojne aj 20 detí, ktoré mnohé nevedia. Deti, ktoré mali doteraz starosť len, či majú jesť a či sú ich hračky na svojom mieste, vstúpili do sveta, ktorých ich vôbec nemusí baviť. Občas sa objaví plač, kde tam nezabudnuteľná hláška a zdržiavanie sa vecami, pre ktoré je potrebná obrovská trpezlivosť. Tretiaci budú vždy tí lepší od prvákov, pretože vedia písať aj čítať, už toho viac zažili, ale stále sú hlavičky ešte mladé a potrebujú udržať tempo z predošlých ročníkov. Piataci, to sú už mladé rozumy, s ktorými začína plieskať puberta, majú svoju hlavu, môžu sa objavovať veľké talenty na zvládnutie učiva, riešia svoje lásky, rozchody, ale objavujú sa aj nezvládnuteľné prípady. Deviataci, či aj ôsmaci, to už je iná kapitola. Spomínam na svoje roky školské, kedy triedu nemohol považovať nikto za pokojne zvládnuteľnú, podobne ako ostatné. Deviataci, to už je samostatná bytosť, ktorá si nedá kecať do života len tak hocikomu. Niektorí žiaci si uvedomujú ako to všetko funguje, no v každej triede sú tí, ktorí odčerpajú energiu vyučujúcemu za pár minút aj na celý deň. Každá trieda má svojho Patrika, Lukáša, či Fera, ktorí majú odpoveď absolútne na všetko a ich hnacím motorom je smiech a zábava ostatku triedy. Zosmiešňovanie učiteľa? To je na dennom poriadku v každej jednej škole, a riešenie trestov pre žiakov? Na niektorých školách to ani nemá význam. Učiteľ je aj ten, čo musí poznať úroveň znalostí každého žiaka a vedieť, v čom chybuje a ako mu pomôcť. Aj tu si nájdu večne kritizujúci kritici niečo, čo poprie túto vetu. Ale hovorme o učiteľoch ako celku, nie ako o jednotlivcoch, ktorých majú niektorí žiaci chuť škrtiť a škrtiť… ale priznajme si to, občas si za to môžu sami.
Na strednej škole sme si spravili výnimočnú taktiku. Nový ročník s novými učiteľmi bol stratégiou, kedy na nenávideného a prísneho učiteľa každý nasadil zámerne poslušný a priateľský režim ochotný počúvať a nezdržiavať, neprerušovať… čo nastalo? Výborný vzťah s inak učiteľom známym ako prísnym, ktorý sa neskôr pár krát hodil, keď bol problém na inom fronte.

Mimoškolský čas
Učiteľ, ktorý keď nie je v triede, má voľno neexistuje. Možno ak len telocvikár. V zborovni je mnoho učiteľov aj neskôr, opravujú písomky, pripravujú učivo, pripravujú sami seba. Iné pripravujú učebne a technické práce. Niektorí riešia doučovanie a to aj bez nároku na nejakú odmenu. Ani doma sa nekončí učiteľská činnosť. AK máte možnosť nahliadnuť do domácnosti učiteľa, pracovňa, či spálňa je často rozpoznateľná medzi bežnou a tou školskou. Papiere, materiály, nutnosť neustáleho vzdelávania, alebo uchovávania dôležitých papierov. Dnes tomu pomáha počítač, lenže mladých ľudí už veľmi táto práca neláka a tak aj generácia vyučujúcich starne. Doma sa venujú školskej práci a inak tomu nie je ani cez letné prázdniny. Áno, je tu voľno, no v auguste už mnohí prichádzajú, aby pripravili svoje osnovy, zoznamy žiakov, triedne knihy a to všetko nie je pripravené len tak z ničoho nič. Pripravujú to práce oni.

Vžiť sa do náročnosti práce učiteľa dokáže len ten, čo túto prácu robil, alebo robí. Robiť ju dlhodobo je odvaha, ale aj poslanie. Občas to je každým rokom nová skupina tvárí, mien, rôznych rozumov. V tom sa jej nutné orientovať. Učiteľ so školou nahradzuje (toto som nenávidel, ale žiaľ je to pravda) rodiča a domov. Škola však pripravuje na celý život, ktorý každý jeden zasvätí práci, aby prežil a nakoniec absurdne odpočíval na dôchodku. Ak už budeme celý život pracovať, celý ten život pred tým na škole určí, ako budeme a kde pracovať. A túto zodpovednosť prijímajú učitelia. Tí majú zodpovednosť všade. Na chodbách, na každom výlete, na exkurziách, zodpovedajú za všetko, musia byť oporou aj záchrancom. Učiteľ prichádza pri pochybení žiaka o prácu a žiaľ aj k problémom so zákonom. Práca učiteľa by dokázala byť krásna, ale pojem „Učiteľský plat“ je slávny už niekoľko rokov. Podobne ako iné platy, ani tieto nerastú, napriek tomu, že rastie všetko naokolo, ako trávam, ktorá prerastie aj vás a nedokážete v nej chodiť. Ak vás teda zaujíma názor, či sú nároky učiteľov opodstatnené, myslím, že po uvedomení si textu vyššie je možné pochopiť, že to celé zmysel má. Bolo len otázkou času, kedy sa vzbúria všetci. Plat učiteľa totiž v niektorých prípadoch pokryje náklady na bývanie, dopravu, stravu, splátku televízora na splátky, ale aj on má deti, manželku, partnera, svoj život.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ