Dnešné ráno znamenalo pre Bratislavu ďalší z dní, kedy je problém dostať sa do práce a vlastne kamkoľvek, kam majú vodiči namierené. Maslový sneh na cestách nie je to pravé, čo by sme si pod kolesami želali. Dokonca doprava na Kramáre bola odklonená pre celkom veľkú vrstvu ľadu na ceste, na ktorú už doplatil nejaký ten trolejbus.
Zhustená premávka pri vjazdoch do hlavného mesta pripomína situácie z minulého roka. Aj napríklad cesta z Dunajskej Lužnej bola skôr utrpením, ako trasou do práce. Kadekto s telefónom pri uchu klasicky vybavoval v práci dôležité veci, usmerňoval, alebo podával hlásenie predpokladov príchodu do práce s ústnou ospravedlnenkou. Šéf, ktorý nie je idiot, dnes výhovorku na dopravu prijme. V susednej firme táto výhovorka nevychádza nikomu, to dokonca ani vtedy keď samotný šéf mešká a potom v kuchynke nadáva na dopravu. Na zamyslenie. Zaprataný autami bol aj obávaný kruháč vo Vrakuni, kde aj dnes bolo zdržanie v priebehu rána aj 30 minút. Pri doprave sa človek prichádzajúci zo Šamorína pred deviatou hodinou zdržal celkovo aj 70 minút a to je za volantom celkom dosť.
Klasika na cestách
Čo možno nazvať klasikou počas zápchy? To keď pruh smerujúci niekam celkom inam je prázdny a pruh smerujúci priamo je plný. Chytráci vyjdu z pruhu priamo do toho odbočovacieho, prejdú vzdialenosť troch štyroch áut a potom sa nasilu pchajú tam, kde pred tým boli, len o ten kúsok budú viac vpredu. Debilita. V konečnom dôsledku si tým nijak nepomôžu, len naštvú všetkých vzadu a do cieľa sa dostane možno tak o pár sekúnd skôr, ako tí za ním. Človek tak naštve aj tých, ktorým sa hentak pichne a zároveň vtedy aj dá smerovku, čo chce vlastne robiť. Opäť len pár centimetrov od plechov vášho auta sa tam nasilu pchá a suverénne sa vyrovná. Za 1 hodinu ak sa to stalo 4 krát, nemožno to považovať za normálne.
