Prečo doktorom záleží na šťastí a prečo by sme sa o to svoje mali starať tiež

0
3047

Súvislosť medzi šťastím a zdravím – alebo nešťastím a chorobou – je pozorovaná stáročia, ale určiť, čo je príčina a čo je dôsledok, je náročné.

depresia

Na jednej strane môže nálada ovplyvňovať zdravie: pozitívni a šťastní ľudia robia častejšie rozhodnutia dobré pre ich zdravie (športovanie, pohyb na čerstvom vzduchu, zdravá výživa, dodržiavanie rád lekárov…) a teda majú väčšiu šancu byť dlhšie zdraví.

Deprimovaní, nešťastní a demotivovaní ľudia sa o seba prestávajú starať, dbať o svoje zdravie. Pravidelné cvičenie či denná dávka zeleniny a ovocia sú málokedy ich prioritami.

Na druhej strane, zdravie môže tiež výrazne vplývať na náladu a vnútornú pohodu jedinca. Chorý človek nemá dosť energie, aby sa venoval veciam, ktoré ho bavia a robia ho šťastným, choroba ho obmedzuje v práci alebo vo voľnom čase.

Nedávna štúdia vzťahu zdravia a šťastia „Prieskum milióna žien“ je zatiaľ najrozsiahlejšia vo svojej oblasti. Autori sledovali ženy v strednom veku žijúce vo Veľkej Británii počas 10 rokov. Získané dáta zaznamenali vzťah medzi chabým zdravým a nešťastím, ale po porovnaní výsledkov vzhľadom na zdravotný stav, demografické faktory a životný štýl, nešťastie nebolo nezávislým faktorom zvýšenej úmrtnosti.

Metodológia štúdie bola kritizovaná napríklad preto, že vyhodnotenie šťastia subjektov bolo založené len na jedinej jednoduchej otázke. Faktory ako fajčenie, cvičenie, peňažný príjem, manželský stav sú síce ľahko a prehľadne kontrolovateľné, ale pravdepodobne tak štúdia nezaznamenala relevantnejšie mechanizmy, ktorými šťastie ovplyvňuje zdravie, ako napr. vzdanie sa fajčenia, pravidelné cvičenie, udržanie si dobrej práce, stabilný vzťah s manželom.

Niekoľko malých štúdií naznačilo kauzálny vzťah tým, že aktívnou podporou a vyvolaním pozitívnych emócií a zlepšil aj zdravotný stav pacienta. Ale koncept čisto vedeckého pozorovania dvoch skupín „šťastných ľudí“ a „nešťastných ľudí“ je asi príliš povrchný na to, aby sme otázku úplne zodpovedali.

stastie

Aj napriek tomu, vzťah medzi šťastím a zdravím zostáva naďalej veľmi nádejnou myšlienkou v medicíne aj populárnej vede. Koniec koncov, aj bez toho, aby sme vedeli čo je príčina a čo dôsledok, s istotou môžeme tvrdiť, že obe sú dôležité. Ak má pacient okrem zdravotných problémov aj psychické ťažkosti, nestačí venovať pozornosť jeho telesnej chorobe, ale aj jeho emocionálnemu prežívaniu.

Doktor síce nemôže vyriešiť ekonomické a sociálne problémy svojho pacienta, ale pozornosť a pocit spoluúčasti môže byť trpiacemu človeku nenahraditeľnou pomocou.

Funguje to aj naopak, ak pacient príde k doktorovi s depresiou a apatiou, je dôležité vyšetriť, či sa nejedná o skrytú telesnú chorobu. Depresia je často dôsledkom či maskovaním iného zdravotného problému.

Dnes sa v zdravotníctve psychický stav pacienta odsúva na druhú, ba možno aj tretiu alebo štvrtú koľaj. Pritom je to jeden z najdôležitejších aspektov nášho života a zjavne má schopnosť priamo vplývať na stav telesný. Preto by sme v zdravotníctve mali venovať viac pozornosti, čo pacienta trápi, a snažiť sa minimálne identifikovať problém, prípadne odporučiť kompetentnú pomoc. Šťastie je liek, ktorý určite stojí za vyskúšanie – nemá žiadne negatívne účinky a nepotrebujete na neho ani žiadne poistenie.

Zdroj: well.blogs.nytimes.com