Pri podrobnejšej analýze toho, čo bežne doma používame a ako jednotlivé veci voláme, občas môžeme naraziť na určité zaujímavosti, ktoré síce nie sú správne, no každý vie, čo máte pri ich vyslovení na mysli. Za bežného domáceho a hovorového používania tomu rozumieme všetci, no akonáhle niečo podobné skúsite v oblasti marketingu a obchodu, hrozia problémy. Napríklad sľubujete v horskom hoteli na raňajky nutelu, no na chlieb im necháte natrieť akýsi neznámy poľský orieškovo-čokoládový krém, prípadne zákazníkovi ponúkate šampanské, no prinesiete obyčajný sekt. Slovenský hovorový jazyk pozná množstvo názvov, ktoré bežne máme za akúsi skupinu výrobkov rovnakého vzhľadu a vlastností. Problémom však je, že ide takmer vždy o obchodné registrované názvy a akýkoľvek iný produkt je z pochopiteľných dôvodov nemožné predávať pod týmto názvom. Aké vlastne poznáme názvy, ktoré sú v skutočnosti značkami?
1. „nutela“
Nutella je slávny lieskovo-orieškový krém s charakteristickou fľašou, farbou a logom. Je nezameniteľná a na ochrane svojej známky si potrpí. To však neprekáža nikomu, aby „nutelou“ nemohol volať všetky podobné krémy, a stále vieme, čo má kto na mysli. Jedno je však pravdou, že ak núkajú „nutelu“, prísť naozaj nemusí tá pravá a azda najlepšia.
2. „šampanské“
Na to, aby sa víno mohlo volať šampanským, by muselo byť vypestované v oblasti Champagne, muselo by niesť chránené označenie pôvodu. Pojem chráneného označenia, ktorý je mimochodom tvrdo strážený, si na Slovensku príliš k srdcu neberú viaceré reštaurácie, hotely, či bary. Obchodníci šampanským nazvú klasický sekt, alebo ak chcete šampus. Určite vám však poradím veľmi dobrý ťah. Ak vám v podniku ponúkajú šampanské za veľmi dobrú cenu pod 10 EUR fľašu, určite berte a trvajte na svojom. Chcite šampanské za takú cenu, pretože najlacnejšie sa pohybuje v cene okolo 40 EUR po lepšiu kvalitu pokojne na niekoľko stoviek EUR. Nalákať na šampanské vedia aj vzdelaní obchodníci u nás. No je zahrávanie sa s problémami na medzinárodnej úrovni, ak niekto v obchode a v marketingu používa toto označenie a nakoniec pravé šampanské neponúka.
3. „džíp“
Keď sa v II. svetovej vojne a taktiež vo vojne vo Vietname začali vo veľkom používať džípy, nešlo o typ vozidla, ale hlavne značku Jeep, ktorá sa čítala ako džíp. Dnes je však neoddeliteľnou súčasťou kategorizácie vozidiel v hovorovom jazyku a to aj napriek tomu, že žiadna oficiálna tabuľka takúto kategóriu nepozná. Jeep však má výbornú reklamu. Aj tu platí, že ak vám núkajú „džíp“ za naozaj super cenu, berte všetkými desiatimi a trvajte na tom, aby bola splnená podmienka, že ide o „džíp“. Značka Jeep patrí medzi kvalitné vozidlá, tak prečo nie?
4. „ferrari“
A ešte jedno vozidlo. Možno ste si to tiež všimli, koľko ľudí nazve značkou Ferrari aj červený Pontiac, Corvettu, či pískajúce Maseratti niekde v diaľke. Pre mnohých je každé športové červené auto Ferrari. Seknúť sa v názve v tomto prípade nemusí byť až taký problém. Niektoré športiaky, ktoré chybne ľudia nazvú značkou Ferrari môžu mať ešte vyššiu hodnotu.
5. „iPhone“
Trvalo to veľmi krátko a zväčša v zahraničí, no pri nástupe smartphonov mnoho ľudí volalo aj všetky tie lacnejšie kúsky „ajfoun“. Veľmi rýchlo sa však podarilo presadiť, nevedno či naozaj len uvedomením si rozdielu u samotných používateľov, že „ajfoun“ môže byť len skutočný iPhone a ostatným sa definitívne začalo hovoriť smartphone.
6. „neska“
Keď sa v slovenskej domácnosti povie „neska“, je jasné, že ide o rozpustnú kávu. Nescafé svojou dostupnosťou tento typ kávy u nás spropagoval na toľko, že jej nepovie nikto inak ako „neska“ a to aj v prípade, že nejde absolútne o Nescafé, ale o jej konkurenciu. V reštaurácií si ako zákazník môžete vypýtať „nesku“, no ak vám prinesú inú značku, máte plné právo sa sťažovať a žiadať peniaze späť.
7. „kokakola, alebo pepsikola“
Celé desaťročia sa podľa regiónov a podľa obľúbenosti buď Coca Coly, či Pepsi, hovorí ich značkami všetkému, čo má tmavú farbu. V našich končinách sa bežne nazýva aj Kofolou to, čo má s ňou spoločnú jedine farbu. Žiaľ často aj cenu. Coca colou je pre mnohých, prevažne starších ľudí, každý „lepihub farbowy“ a byť ponúknutý Coca Colou nemusí vždy znamenať naozajstnú Coca Colu. Smutné je, že v slovenských reštauráciách a baroch si často automaticky objednáte Kofolu, no obsluha vás neupozorní, že jediná Kofola je tá v jedálnom lístku, inak čapujú náhražku v rovnakej cene.
8. „granko“
Určite to poznajú mnohé rodiny a deti zároveň. Ak chcú deti Granko, dostanú čokoládovo-mliečny nápoj. Rodič pritom nepotrebuje riešiť, či je v nádobe naozaj pravé Granko, alebo nie. Grankom totiž ešte stále mnohí nazývame aj to, čo Grankom nie je ani po stránke kvalitatívnej a ani chuťovej.
zdroj fotografie: facebook
9. „redbull“
Pri mnohých nápojoch a značkách máme to isté. Pri citrónových perlivých typoch je všetko Sprite. Pri každom ľadovom čaji majú mnohí nutkanie povedať „Nestí“, no je tiež nápoj, ktorý sa presadil (hneď po Coca Cole) zatiaľ v histórií najviac. Jednak vo svete športu, ale tiež mierou svojho marketingu. Bežne hovoríme „redbull“, no vždy to nie je Red Bull. Energetických nápojov máme na trhu niekoľko stoviek druhov, vo veľkých obchodných sieťach niekoľko desiatok druhov a jeden jediný nájdete absolútne všade. Skutočný Red Bull. V baroch je žiaľ na dennom poriadku bežné ponúkať miešané drinky s Red Bullom, no pokiaľ nikde nevidíte originál chladničku a nápoj, ako ho po otvorení plechovky lejú z tej jedinej len vám, môže ísť o slovenskú klasiku – lacný energetický nápoj vo väčšej šrobovacej fľaške.
10. „nintendo“
Svojho času boli veľmi populárne žlté kazetky do televíznej hry, ktorú každý volal NINTENDO. Nešlo však o Nintendo a Super Nintendo, ale len o podobne fungujúci systém. Pravé Nintendo stálo oveľa viac a hry do neho sa zháňali o niečo ťažšie. Hra sivej farby ktorú sme mali mnohí doma, ale tiež iné lacné hry s integrovanými hrami už v sebe samom sme ale ťažko mohli volať rôzne. Keď sa hromadne všetky stali „nintendom“, uľahčilo to identifikáciu toho, „čo to vlastne je a na čo to slúži?“. Miestom získavania hier boli vietnamské tržnice, alebo výmenný obchod na školách. Rôzne výberovky obsahovali zväčša Super Mario a Galaxian, prípadne iné hry. Často platilo, že nemožno veriť tomu, čo je na titulnom obrázku žltej kazetky.
zdroj fotografie: wikipedia
11. „pampersky“
Všetky plienky pre deti voláme pamperskami, hoci ich nevyrobila firma Pampers. Ba dokonca to isté platí nie iba u nás ale aj napríklad v Afrike.
12. „botasky“
Viete odkiaľ pochádza pomenovanie „boty“ alebo „botasky“ pre obuv? Kým ešte „boty“ neznamenajú tak veľa, slovom „botasky“ pomenúvame bežne aj v našich končinách, kedysi končinách československých všetko, čo sa dá obuť na nohu a ide o športovo využiteľnú obuv. A to aj napriek tomu, že so skutočnými botaskami nemusí mať konkrétna obuv nič spoločné. Prečo? Firma Botana vznikla v roku 1949 v meste Skuteč v Českej republike a nadviazala tak na miestnu viac ako 400 ročnú obuvnícku históriu. Jej kľúčová a v zahraničí úspešná značka BOTAS vznikla v roku 1963 a orientovala sa na športovú oblasť. Boli známe svojou kvalitou a obľúbenosťou. Zaujímavosťou je, že Botas úzko spolupracuje a vyrába aj pre iné známe firmy. Spolupracovala napríklad s PUMA alebo SOLOMON. Práve oni sú autormi Botasiek, originálu. Hoci tiež nenazývame „najkami“, či „reebokmi“ všetky tenisky na svete, u botasiek tomu tak je práve pre dávny úspech tejto značky a v podstate nedostupnosť nejakej výraznejšej konkurencie.
A mnoho ďalších. Časom nepochybne pribudnú aj ďalšie.
