Móric Beňovský bol vraj Maďar, nuž a vedeli ste že v Pešti je plno práce Slovákov?

1
3097

Dnes celkom dva odkazy na zaujímavé články. Upozornili ma na ne ohlasy práve od vás. Kým prvý odkaz pojednáva zaujímavý názor jedného maďarského média, druhý názor hovorí o pravde, o ktorej vieme len veľmi málo. Pokiaľ ale budete mať cestu do Budapešti, pozorne sledujte a čítajte, čo sa dozviete. Dozviete sa totiž pravdu o tom, kto vlastne postavil niektoré významné budapeštianske budovy. Čie ruky to boli, ktoré dali tvár vtedajšiemu hlavnému mestu Rakúsko-Uhorska.

Móric Beňovský bol Maďar a nie Slovák, Čech či Poliak! Vraj.
„Socha a tabuľa odteraz bude hlásať pamiatku maďarského svetového cestovateľa a objaviteľa v Madagaskare. Expedícia Benyovszkého bola úspešná.“ píše sa v
O čo ide? Úvodný text článku informuje: „Z 12-dňovej cesty po Madagaskare sa vrátila I. maďarsko-medzinárodná expedícia, ktorá chcela postaviť pamiatku Móricovi Benyovszkému, významnému maďarskému cestovateľovi a objaviteľovi z 18. storočia, na ostrove v Indickom oceáne. Šesťčlenná skupina vyhľadala niekdajšiu osadu Benyovszkého a tiež aj tú oblasť, kde podľa predpokladu r. 1786 zomrel. Ním založený Louisbourg dnes už neexistuje, morská voda pôvodnú osadu odplavila. Ale ešte stojí obec Maroantsetra, na hlavnom námestí ktorej umiestnili trojjazyčnú pamätnú tabuľu hlásajúcu pamiatku Mórica Benyovszkého a sochu, ktorej pôvodina stojí v pamätnej záhrade na budapeštianskej ulici Mórica Benyovszkého. Pamätnú tabuľu umiestnili aj na ulici Mórica Benyovszkého v hlavnom meste Madagaskaru, v Antananarivo.“ Výpravu vraj „zorganizovala nedávno založená Spoločnosť maďarsko-madagaskarského priateľstva. Jej cieľom bolo utvrdiť vedomie, že Benyovszky bol Maďar, lebo o tomto maďarskom barónovi si mnohí mysleli, že bol Čech, Poliak, alebo Slovák. Jeho meno síce mnohí poznali, ale o jeho národnej príslušnosti takmer nič nevedeli.“

Zaujímavý článok a čítanie o veciach za našimi hranicami ako aj o hrdosti Slovákov
Narodil som sa v Maďarsku, žijem pod Budínskym hradom – a som Slovák. Celkom prirodzene. Tu, neďaleko môjho bydliska, medzi Viedenskou bránou a Slávičou ulicou (Csalogány u.), ešte v 13. storočí bola veľká slovenská dedina. Odkedy to viem, cítim sa tu doma. Chodím po hrade a okolo seba vidím markantné stopy práce slovenských rúk: sochy Jozefa Damku, Ladislava Júliusa Dunajského, Alojza Štróbla… Aj Matejov kostol mi pripomína liptovských murárov, ba aj samotného kráľa Mateja, ktorý by rozumel mojej slovenčine, veď vyrastal na českom kráľovskom dvore. Trošku opodiaľ jazdec na kamennom piedestáli. Keby sa ozval, hovoril by po slovensky. Je to turčiansky zeman, slávny poľný maršal Andrej Hadík…

Celý článok a zdroj týchto do duše prehovárajúcich riadkov: http://www.pansu.sk/prispevky/142-my-sme-akisi-neprebudeni.html

Comments are closed.