Fotograf Anders Ryman cestoval vyše 7 rokov po celom svete s cieľom zachytiť objektívom fotoaparátu rituály rôznych náboženstiev, rôznych národov a kmeňov. Na jeho cestách ho poháňala túžba zvečniť emocionálne momenty dôležitých životných etáp.
V rôznych kútoch sveta zachytával rituály spojené s chvíľami, ktoré všetci, nezávisle od farby pleti, či náboženského vyznania, silne prežívame, plánujeme, tešíme sa na ne, či sa ich obávame, míľniky v živote, ktoré potvrdzujú, že sme všetci rovnakí, rovnako intenzívne prežívame narodenie dieťaťa, prípravu na svadbu, ukončenie štúdia, či odchod človeka. Len formy vyjadrenia sú iné.
Pri londýnskej prechádzke popri Temže, medzi galériou moderného umenia Tate Gallery a mostom Tower Bridge, tieto dni natrafíte na výstavu veľkoplošných fotografií Andersa Rymana, vďaka ktorým sa dozviete napríklad, že etnické skupiny pohorí na Madagascare z času na čas otvárajú rodinné hrobky, aby vytiahli a prezliekli mŕtvych do nových šiat. „Famadihana“ – ceremónia znovupochovávania mŕtvych sa koná počas chladnejšej časti roka, kedy, podľa rituálu, je mŕtvym v hrobe zima a potrebujú nové teplé oblečenie.
Z textov na fotografiách sa dozviete, že dva-tri mesiace po pôrode svojho prvého dieťaťa každá Palauánska žena (Mikronézia) musí prejsť „ngasech“ ceremóniou. 5 až 10 dní sa musí kúpať v horúcom očisťujúcom kúpeli a posledný deň ju oblečú do tradičného oblečenia a až potom sa môže ukázať rodine a manželovi.
Berberská svadba trvá tri dni. Keďže nevesta je zraniteľná a môžu ju napadnúť zlí duchovia, osláv sa nezúčastňuje, do druhého dňa je zavretá v oddelenej miestnosti a musí byť zakrytá závojom, ktorý ju chráni od diabolského pohľadu.
V nepálskej oblasti Newar sa každá žena vydáva 3 krát. Prvý raz medzi 5 a 10-ym rokom za hindského boha Vishnu. Druhýkrát pred prvou menštruáciou za boha slnka Surya. A v 20-ich rokoch za ozajstného muža. Prvé manželstvo je najsvätejšie.
V Etiópii v Južnom Ome, predtým ako sa mladý muž ožení, musí absolvovať „ukuli bula“ – skákanie po chrbotch býkov zoradených bok po boku. A spolu s ostatnými mladými mužmi, nejaký čas musí stráviť v divočine.
V Arizone keď dostane apačské dievča prvú menštruáciu, musí prejsť 4-dňovým tancom východu slnka, ktorý z nej urobí dospelú ženu. Počas ceremónie sa stáva mytologickou matkou všetkých Apačov a dočasne dedí liečivé schopnosti.
Každý rok sa v španielskej dedine Castrillo de Murcia koná sviatok „Fiesta del Colacho“, kedy sa všetky deti narodené v roku poukladajú na matrace, aby ponad ne preskákal „El Colacho“ – stelesňujúci diabla. Tento rituál má deti chrániť od diabolského pohľadu a má im zaručiť zdravý a šťastný život.
Rituály, niekedy pre nás v našej krátkozrakosti nepochopiteľné, nám otvárajú oči a horizonty na fotografiách pri Temži, na druhom brehu ktorej sa pred nami týči stará pevnosť „Tower of London“.
Viac fotografií na našom Facebooku facebook.com/Zaujimavosti
