Keď sa prašivec priveľmi ponáhľa a na ceste kašle na druhých vodičov

0
1570

Názor: Nemusí byť človek vodičom z povolania, aby mohol zažiť viaceré situácie, kedy mrazí a ide o veľa. Len tento január sa dalo zažiť naozaj veľa situácií, kedy ťažko hovoriť o inteligencii vodičov. Február v tom akosi pokračuje. Najkritickejšie obdobie je v čase od 17:00 do 19:00 kedy sa ľudia ponáhľajú z práce rovno domov. Možno preto, aby mali tú mučiareň čo najďalej od seba, či bežia obsadiť parkovacie miesto za každú cenu.

Len pár „krásnych situácií“ na cestách
Začiatkom januára na dlhom cestnom úseku vedúcom z centra k Polusu v Bratislave to majiteľ červeného Seatu naozaj preháňal. Z pruhu do pruhu bez smerovky, akoby hral GTA Vice City a neexistovali pravidlá slušnosti. Nakoniec to napálil do chlapa, ktorý prechádzal po prechode, ale chlap ako hora to ustál a poriadne mu pobúchal po aute. Šialenec v aute po uvoľnení prechodu ďalej pokračoval v šialenej jazde.
Na D1 pri Trenčíne sa v prvý januárový týždeň za volantom hádali manželia. V nie príliš ideálnom počasí v jeden moment manžel dupol na brzdu možno v 120 km/h rýchlosti a to bez toho aby sa zaujímal, kto je za ním. Naštvaný vystúpil a po krajnici šiel ďalej pešo.

Pred dvoma týždňami pri výjazde na diaľnicu pred obchodným domom Galan sa niekoľko áut chcelo dostať na výjazd, ale idiot v bielej Škoda Fábia si spravil z pravej strany ďalší pruh a bez nejakých smeroviek sa skrátka pichol pred vodičov, ktorí mali odbočiť. Tým zbrzdil všetkých v správnom pruhu. Pokojne prešiel, no vodiči v pruhu už museli brzdiť. Vtedy do seba napálili dve vozidlá s celkom slušnou škodou. EVČ toho prašivca vo Fábii si žiaľ nikto nevšimol a on sám ani len netušil, že vďaka nemu si dvaja narobili škodu na autách.

Pri zimnom štadióne v Bratislave sa posledný januárový deň podvečer premávala terénna Toyota s paničkou s telefónom pri uchu z pruhu do pruhu. Pani nikto neučil používať smerovky a ani si na to nespomenula potom, čo ju vytrúbil mladík v pickupe. Len desať minút potom stál chlapík na zelenej lebo si musel dotelefonovať. Telefón pri uchu, to je pekný odpútavač pozornosti. V podstate sa mi ešte nestalo, aby som stál na červenej niekde na Vajnorskej a nestál ráno vedľa niekto prirastený k mobilu. Raz za uhorský rok súrne zdvihnete a odvrknete, nech vám zavolajú neskôr a vtedy vás policajt chytí. Prečo nevidí týchto?

Lenže to nie je len január. Šialených vodičov, ktorí nepoznajú smerovky a predbiehajú tak, že rozdiel môjho a jeho auta je 5 centimetrov, je neustále dosť. Neviem čím to je, stavbou auta alebo nezdravým myslením daných bláznov, ale môžem si zaklopať, že nárazník ešte nemá škrabance. Panička v striebornom Nissan Micra včera ráno si to prepálila medzi autami ako slalom. Na mieste kde je 40 km/h ide o 10 viac a medzi autami bez smerovky tiež krásne predviedla svoje umenie… alebo len šťastie.

Mladí vodiči? Kdeže!
Ak sa hovorí, že najhorší vodiči sú mladí, nemožno to uzavrieť práve takto. Médiá radi vystihnú, že nehodu spôsobil mladý vodič. Pri inom veku sa vek nespomenie. Klasické nehody napríklad akoby ani nezaujímali KRIMI NOVINY na JOJ, najmä ak nemá TV na mieste štáb. Je ale nad slnko jasné, ktorí vodiči sú najhorší. Tí s telefónom pri uchu, tí čo sa ponáhľajú a kašlú na ostatných a tí, čo sa prehnane tlačia a vyblikávajú vás, lebo ich zdržujete… a pár ďalších.