Záhadné tvary stromov v Hoia Baciu nevedia objasniť nijakí vedci.
Zabudnite na hrad grófa Drakulu. „Strašidelný“ les Hoia Baciu naháňa oveľa väčšiu hrôzu. Reportérka Sophie Buchanová sa doň vybrala na večernú prechádzku.
Stojíme na takzvanej Čistinke. Stromy končia v identickom oválnom tvare na mieste, kde nič nerastie a podľa oficiálnych záznamov ani nikdy nerástlo. „Raz som sem prišiel,“ začne svoje rozprávanie náš sprievodca Alex, „a našiel som tu šesťdesiat ľudí z Bukurešti, ako sa snažia otvoriť bránu do inej dimenzie.“
Sme v lese Hoia Baciu blízko Klužu (rum. Cluj-Napoca), druhého rumunského mesta hlboko v Transylvánii. Údajne je to najdesivejší les na svete a Čistinka sa považuje za jeho najdesivejšiu časť. Vyvracia mnohé zistenia znalcov pôdy, priťahuje rumunské bosorky, Američanov oháňajúcich sa mečmi aj ľudí, ktorí sa usilujú vyčistiť les od zla prostredníctvom jogy.
V anglicky hovoriacich krajinách evokujú slová Transylvánia a Halloween predstavu akéhosi predchodcu Edwarda Cullena zo ságy Twilight, čo blúdi po svojom hrade. Turisti, ktorí prichádzajú do Rumunska užiť si drakulovskú tematiku, však často odchádzajú sklamaní. Rumunsko je voči legende o Drakulovi imúnne. Jeho menovec Vlad Dracul, známy aj ako Vlad Napichovač je národný hrdina. A hrad Bran, najznámejšia atrakcia súvisiaca s drakulovským motívom nemá so Stokerovým výtvorom takmer nič spoločné. Je to akurát významná pamiatka patriaca pod Národný pamiatkový ústav. Vybrala som sa teda za hrôzami jesennej Transylvánie na večernú prechádzku po lese Hoia Baciu.
Meno dostal podľa pastiera, ktorý tu kedysi zmizol aj so stádom 200 oviec. Do pozornosti medzinárodnej verejnosti sa Hoia Baciu dostal v roku 1968, keď vojenský technik Emil Barnea odfotil isté miesto v lese a tvrdil, že je to UFO vznášajúce sa nad Čistinkou. Na rozdiel od iných historiek s lietajúcimi mimozemskými objektmi Barnea týmto príbehom nemal čo získať, no mohol veľa stratiť. Komunistická vláda vyhlásila teóriu o paranormálnom jave za šialenstvo a pokus o sabotáž štátu, takže Barnea prišiel o prácu v krajine, ktorá nepodporovala nútene nezamestnaných.
Dnes hovoria ľudia, ktorí les navštívia, o čudných symptómoch – žalúdočná nevoľnosť, úzkosť, pocit, akoby ich niekto sledoval. Okrem toho tu často dochádza k poruchám elektronických prístrojov. Bežci, ktorí majú odvahu sem vojsť, často vídavajú takzvanú ektoplazmu, teda akési fluidum. Alex nám v tejto súvislosti ukázal zopár fotografií s nejasnými postavami. Jedna má na sebe tradičný severorumunský kroj – zjavne miestny duch.
Alex si udržiava odstup od záhadných mýtov a povier o lese, medzi ktoré patrí napríklad príbeh o istom päťročnom dievčatku. Údajne sa kedysi stratilo v lese a objavilo až o niekoľko rokov neskôr, nezmenené, oblečené v rovnakých šatách. Voči legendám o Hoia Baciu však nie je ľahostajný. Pri dohadovaní nášho výletu som sa ho pôvodne spýtala, či by sme mohli v lese aj prespať. Počula som totiž, že sa to dá. Alex to slušne ale rázne zamietol a vyhovoril sa na októbrové počasie.
Neskôr však vyšlo najavo, že Alex nerád ostáva v lese na noc. Keď tu údajne prvý raz kempoval s kamarátmi, celú noc sa budili na akési hlasné dupanie, ktoré pripomínalo koňa alebo veľmi veľkého jeleňa. Zakaždým, keď vystrčili hlavu zo stanu, aby sa presvedčili, čo sa deje, zvuk prestal. Neskôr tam strávil noc v hojdacej sieti, aby zistil, odkiaľ pochádzal ten záhadný dupot. Pobyt mu však predčasne skrátil netopier, čo mu vrazil do tváre.
Ľahšiu časť máme za sebou. Súmrak sa skončil, slnko zapadlo. Ostali sme sami v hustom, tmavom lese. Naozaj sami?
Namierime baterky na pokrivené stromy. Mnohé sú kľukaté, iné špirálovité, čo nevedia vysvetliť nijakí vedci, ktorí ich skúmali. Okrem toho, všetky špirálovité sa točia v smere hodinových ručičiek.
Spýtam sa Alexa na najdesivejší zážitok počas prechádzok po lese. „Raz tu jednému chlapovi preskočilo a myslel si, že stretol démona. Mal na hrudi vytetovaného obrovského diabla, aby ho chránil pred inými démonmi.
Jednému môjmu kolegovi sa však stalo čosi ešte šialenejšie. Bol raz na dlhšej, nočnej exkurzii po lese iba s jedným klientom. S takým morbídnym chlapíkom, čo stále rozprával o posadnutosti smrťou, že sa rád zdržiava pri umierajúcich ľuďoch a sleduje, ako z nich uniká život. Pre Mariusa to bola ozaj dlhá noc.“
Alex a Marius sú známi aj v Japonsku, kde v roku 2015 sledovalo 20 miliónov ľudí dokumentárny film o naháňaní duchov v Hoia Bacu. Od roku 2013, keď začali uvažovať o podnikaní ako sprievodcovia po lese a priatelia ich považovali za bláznov, spravili výrazný pokrok. „Všetci nám tvrdili, že dokonca aj domáci sa toho lesa boja a cudzinci si zase budú myslieť, že ich chceme zatiahnuť do temného, strašidelného lesa, aby sme ich vypitvali.“
Prídeme k stromu, ktorý rastie do oblúka. Možno toto je ten portál do inej dimenzie. Prejdeme cezeň a Alex nás upozorní, aby sme si niečo priali. Niektorí miestni ľudia vraj veria, že „energia“ lesa sa dá využiť na dobré účely.
Po chvíli zbadáme siluetu Klužu. Nestretli sme nijakých mimozemšťanov. Ani duchov. Necítili sme nezvyčajnú úzkosť. Iba únavu.
Spomeniem si na Alexove slová zo začiatku: „V lese straší, iba ak si doň privediete vlastných duchov.“
Čítajte tiež:
Najstrašidelnejšie cesty na svete. Po tomto si cestu autom rozmyslíte.
Prenasleduje vás „stalker“? Poradíme vám, ako sa brániť
Zdroj: http://www.independent.co.uk/travel/europe/hoia-baciu-transylvania-haunted-trees-ufo-ghosts-how-to-visit-camping-alex-surducan-marius-a8023136.html
Comments are closed.