Za posledné desaťročia navštívili naše väzenia tisícky väzňov. Tí z nudy a frajeriny občas podstúpili službičku kreslenia obrázkov pod kožu. Čiže ešte viac stručne povedané, kopec basistov sa nechalo tetovať a dnes ako starcov ich ruky a telo znetvoruje a jasne dáva najavo, že „ten sedel“. Nuž, nie že by sa naše redaktorské kruhy dotýkali s kruhmi bývalých basistov (ale kde tam sa objaví aj niekto, čo si dal nejaký hnus spraviť aj niekde v krčme a podobne), ale stáva sa, že niekde sú takto označkované telá neprehliadnuteľné. Spia na lavičkách, cestujú v MHD, kde tam si občas koledujú znova o zatykač… Doživotne skrášlení, zväčša len modrou alebo fialovou farbou ani nemajú chuť niečo schovávať. Už len dodávateľ piva do krčiem, čašník v herni kde sa kŕmia búdky, ale aj taký policajt neustále kontrolujúcich bezdomovcov a pod… má sám o čom hovoriť, koľko takých tetovaní videl. Dozvedeli by sme sa napríklad, že pokusy o morské panny, pekné ženy alebo motýle sú vo valnej väčšine naozaj len pokusmi. Medzi jednoduchými motívmi robenými v provizórnych podmienkach sú však prevládajúce naozaj len jednoduché tvary, symboly generácie kvetov občas vyzerajúce ako značka Mercedesu, hviezdy bežné aj židovské, a potom kresťanské kríže a hákové kríže. Pre hákový kríž stačí spraviť dve veľké a štyri malé čiary a obrázok je hotový. Každý vie, čo znamená, netreba ďalší komentár. Väčší frajer bol ten, čo mal vždy krajšiu grafiku, viac ťahov a profesionálnejšieho autora kresby. Čím väčšia kresba = tým väčší frajer = tým viac vytrpenej bolesti = tým tvrdší chlap.
Naše slovenské, čím ďalej viac a viac kopírujúce niekedy nezmyselné európske, zákony majú dnes mnoho noviniek, ktoré pred rokmi neplatili. Je to len niekoľko rokov, čo za obrázky hákového kríža môže existovať nejaký druh právneho postihu. Hákové kríže mali pritom po školských zošitoch pokreslená polovica chlapcov, čo sa len trochu venovali kresleniu a kráteniu nudnej chvíle v škole. Koľko ich bolo vyrytých v laviciach, na stenách a chlapčenských záchodoch, kdekoľvek na Slovensku by sme ich našli z nudy vyryté aj v stromoch v obľúbených parkoch. Samozrejme, vlastne z pochopiteľných dôvodov sa má dnešná spoločnosť proti tomu stavať inak a má odmietať tento symbol. Bohvie ako sa stavia dnešné právo proti všetkým bývalým väzňom aj neväzňom, a potom aj proti deťom, čo si to nechali spraviť svojim „skúseným“ kamarátom. Sú aj takí, čo si kríž spravia dnes, len škoda že občas zmenia názor a pamiatka je na tele stále. Teda ak sa nezájde na kožné poradiť, ako to dať preč.
Stále je tu nespomenutý fakt, že hákový kríž bol a stále ešte je využívaný v krajinách po celom svete ako symbol náboženský, organizačný, alebo je len dekoračným prvkom. Problém je jeho zviditeľňovanie alebo akékoľvek vyznávanie. V niektorých krajinách vrátane Slovenska je trestné. Zaujímalo by ma, čo by spravili so svietnikom v tvare svastiky (hákový kríž), ktorý si ako turisti môžete kúpiť v Indii… Za to, že tento symbol Hitler zneužil pre symbol nacizmu turisti predsa nemôžu.
