Slovenské, české, maďarské, poľské a firmy z celého sveta svojim spôsobom klamú svojich zákazníkov a robia to vo veľkom a legálne. Samozrejme, žiaden zákon sa používaním fotografii neporušuje. Práve naopak, legálnymi fotografiami sa obmedzuje riziko, že si niekto odfotografuje kohokoľvek a jeho fotografia sa bude šíriť nekontrolovateľne. Pre ľudí z oblasti médií a grafiky je to bežná súčasť dňa, pre ľudí mimo fachu je však poznanie, odkiaľ sa berú tváre z reklám, webov a firiem prekvapením. Mnohé sa totiž usmievajú z katalógov konkurenčných firiem, dané osoby totiž nepracujú ani v jednej z nich. Ide len o fotografie, ktoré dotvárajú imidž a kúpiť si ich môže ktokoľvek.
Sledujte to pozorne a nestačíte sa diviť
Firmy si vytvárajú imidž na niečom, čo nie je ich a je to celkom bežné. Pozriete si akýkoľvek web a ktorákoľvek postava na webe nemá absolútne nič spoločné s tým, čo ponúka. Fotografiu ženy s telefónom si eshop kúpil vo fotobanke a tú istú rovnakú fotografiu usmiatej nemeckej ženy s telefónom pri ichu si kúpi aj realitka od vedľa, aj sedemnásť eshopov s DVD a knihami a ešte sa s ňou stretnete aj v nejakom autobazáre s telefónnym číslom a vy s vedomím že voláte takej kočke vlastne voláte na call centrum plné chlapov s rukami od pizze s vysedeným zadkom. Prechádzate sa po pešej zóne a na obchode je nalepený obrázok šťastnej rodinky. Myslíte si, že ide o reálnu rodinu? Najčastejšie je to výber modelov a modeliek, vybratých krásnych detí.
V Bratislave napríklad na jednej ulici je vycapená fotografia šťastnej v skutočnosti tureckej rodinky, ktorá má veľmi ďaleko od bežnej slovenskej. Pozrite sa do katalógov cestovných kancelárií, koľko fotografií majú rovnakých, tie isté tváre, len sú na inom mieste. Taktiež jeden príklad v Bratislave – jedna optika má na svojom výklade vycapenú fotografiu párika mladej ženy a špinavého blonďáka. Tento párik je odfotografovaný aj na viečku masla Veto, ten istý párik je na zľavovom portáli a podporuje jazykové zájazdy, o týždeň zas nejakú dovolenku, alebo poriadnu zľavu na kurzy angličtiny… a ten istý párik sa usmieva na jednom letáku z cestovky, ktorá spamuje po schránkach.
Pomýlený imidž
Tento systém vždy fungoval a aj fungovať bude. Netreba sa zlákať tým, že pani na fotke bude naozaj na druhej strane linky, že usmiatí ľudia v kravatách na reklame spoločnosti naozaj v spoločnosti aj pracujú… tak sa tvorí imidž. Koľko firiem a stránok je len o jednom človeku, čo sa stará o všetko. Imidž firmy ale postaví na tom, že využije fotografie ľudí v oblekoch, upravených a slušných postojov, kde reč tela pôsobí do celého pocitu zo sledovania fotografie maximálne dôveryhodne. Nakoniec sa z toho občas vykľuje podvodník, ktorý si len vedel kúpiť správnu fotografiu v niektorej z fotobánk. Tí „šikovnejší a odvážnejší zároveň“ si ju stiahnu, alebo ukradnú z inej stránky. (Každú fotografiu niekto musí pripraviť, na každej osobnej niekto aj je a mnohí najmä na Slovensku žijú v predstave, že si môžu čokoľvek stiahnuť a kdekoľvek použiť. Tvrdý a nechutný omyl…)
Čím by bol ten obyčajný margarín, keby nemal obrázok šťastného páriku? Margarínom, ktorý neupúta tým, že pokiaľ ho jete, budete šťastní, alebo vám vyvolá podvedome myšlienku, že „šťastní a úspešní ľudia si kupujú tento margarín“. Predstavme si smradľavú putiku, ktorá si na reklamu nahodí krásne fotografie jedla a zeleniny z kupovaných fotografií. Nie fotografie reálne, žiadne skutočné jedlo z tej konkrétnej reštaurácie, veď dokonca nejaké to avokádo z reklamy v reštaurácií nikdy nevideli. Na billboarde sa ponúkajú byty a polovicu billboardu tvorí šťastná rodinka na koberci. Tá istá šťastná rodinka visí vo fotobanke na predaj v USA za 20 $ a nájdete ju vo výklade fotoslužby, na stránke poistenia a podobne. Pokiaľ v tom nemáte prehľad, máte pocit, že tá šťastná rodinka je naozaj šťastná z nového bývania, povedome sa spoliehate na to, že to bude zrejme prvá rodina, ktorá si kúpila byt a je nadmieru spokojná. Neláka vás potom skôr také bývanie, kde sa dá bývať s úsmevom? Samozrejme. Dojíma ma pohľad na reklamu Domova pre seniorov. Na fotografii sú až nechutne šťastné tváre nemeckých dôchodcov. Takéto zariadenie na Slovensku a šťastní dôchodcovia? Už to zaváňa omylom. Imidž tohto zariadenia však vďaka reklame vyzerá ako úžasné miesto. Billboard ešte doplnili suchým lístím, aby zvýraznili slovo jeseň a označenie „staroby ako jesene života“.
My si nestačíme?
Nestačí si Slovensko samo so sebou, keď slovenské firmy musia nakupovať fotografie a grafiky v zahraničí? Aj by si stačilo, ale nemáme poriadnych fotografov a ľudí, čo sa nechajú nafotiť. Alebo máme množstvo fotografov a veľmi talentovaných grafikov, ktorých fotografie sú často bezdôvodne zamietané pri ich predaji vo fotobankách. Občas sa ukáže nejaká duša, čo je tvárou nejakej značky, no lacnejšie je si kúpiť za pár korún fotografiu usmiatej dievčiny a máte po starostiach. A nie každá firma povinne ovláda fotografovanie a grafiku.
A o čo mi vlastne ide?
Netreba veriť hneď všetkému čo vidíte. Reklama zavádza takmer vždy. Vysmiata rodina, ktorá si natiera maslo na chlieb je prežitok, dnes keď je množstvo rodín neúplných a vôbec takto neraňajkujú v plne zariadenom dome so psom a trávnikom, naraz počas slnečného dňa. Hlúposť. Realita za podmienok, že obaja rodičia majú voľno, je víkend, vonku je krásne, všetci narovnako vstali a spoločne raňajkujú, nič ich netrápi, lebo vyhrali v lotérií. Hovorme však o fotografiách. Nepodliehajte, pokiaľ na jednej stránke ponúkajú nejakú službu s určitými zárukami a na inom webe vás víta nádherná kočka a máte chuť využiť služby práve tejto firmy… len kvôli tej fotografii? Treba si uvedomiť, že miest, ktoré ovplyvňujú naše myslenie len pre voľbu fotografie a dizajnu je všade mnoho. Sú to dokonca aj liečivá, kde nás letáčik so spokojnou zdravou pani viac poteší ako liek bez jediného obrázku, a to aj v prípade že môže byť viac účinný. Dáme takému lieku šancu nás o tom presvedčiť? Asi nie keď úsmev a zdravý ksicht nemeckej pani, ktorá ani len netuší, na čo liek vôbec je, pôsobí lepšie… Všímajte si viac okolie, aké niekedy až trápne je sledovať tie isté fotografie na rôznych miestach, ktoré sa často ani nehodia. Tí všímavejší sa dokážu aj zasmiať. Len potom títo smejovia vyzerajú ako blbci pred tými, čo tomu nerozumejú.
Spolupráca na článku: Miro Kultový