Nie všetky oblasti dnes pokryté ľadom na našej zemeguli boli vždy ľadové. Vlastne žiadna. To napadne asi každému čo načrel do témy globálnych zmien teploty hoci len na pár minút. Hoci viaceré SOČky na školách už dávno preberali tému zakonzervovaného života na Antarktíde. Možného prežitia baktérií a viacerí ľudia sa zaoberali nerastnými surovinami pod kilometrami snehu a ľadu, až dnes sa dá oficiálne hovoriť, že na Antarktíde existoval naozaj zelený život, rastliny a mohutné stromy podobné na dnešné baobaby a palmy.
Vedci v časopise Nature Geoscience a ďalej rôzni preberači článkov totiž píšu o prieskumných vrtoch v kilometroch ľadu, až sa dostali do niekoľko miliónov rokov starej vrstvy, kde objavili zrnká peľu rastlín. Z nich sa dalo usúdiť, že pre rast potrebovali priaznivú teplotu a na šírenie lietajúci hmyz.
To určite nebude všetko
Antarktída ako obrovský kus pevniny má pod ľadom ukryté obrovské množstvo roviny, plání, lesov, hôr, jazier, ale aj množstvo uhynutých a možno dokonca zamrznutých zvierat. To chápu a vedia ľudia už od nepamäti. Zima zrejme postupovala len veľmi pomaly a tak zrejme zvieratá stále postupovali ďalej a ďalej, no v prípade vodných živočíchov v uzavretých jazerách a malých moriach by sme v ďalekej budúcnosti, alebo pri prekvapivo rýchlom a úspešnom výskume mohli dostať k naozaj zachovaným zvyškom pravekého života. Nehovoriac o nerastnom bohatstve, ako je plyn a ropa. Tie sa v extrémne nízkych teplotách ani nebudú dať ťažiť tak ľahko, ako na iných kúskoch sveta, no možnosť ich výskytu je vysoká.
Antarktídu si už dávnejšie rozdelili rôzne mocnosti, ako Rusko, USA, Nórsko, veľká Británia, Austrália a Argentína. Funguje na nej viacero výskumných staníc, ale aj veľrybárske a rybárske skôr len sezónne prístavy. V ďalekej budúcnosti však budú zrejme spomenuté krajiny nesmierne bohaté. To čo ustupujúci ľad odkryje bude totiž veľmi prekvapivé.
