Televízia JOJ odvysielala v hlavnom spravodajstve reportáž, ktorá sa priam vysmieva Bratislavčanom a ich strachu z kalamity, z ich dopravných problémov a zápch. Ono sa to dobre tvorilo televízií, ktorá pôvodne vznikla na východnom Slovensku a po presťahovaní do Bratislavy sa presťahovala aj s väčšinou východniarov v nej. Tak prečo neukázať niečo z mienky, v ktorej dlho žili pred svojim sťahovaním? Nerozhorčili tým ani nie nás, ako ľudí na Facebooku. Zväčša Bratislavčanov, ale aj Senčanov, ktorí pracujú v Bratislave, Trnavčanov, Dunajskostredčanov a podobne. Priznám sa, že aj ja som patril, hoci nie z východu, ale zo stredného Slovenska medzi tých, čo nechápali, že našich pol metra až meter snehu s našimi nerobia nič, ale pár centimetrov v Bratislave spraví veľa. Stačí to však viac pochopiť a človek je ticho, nepotrebuje sa diviť, prečo tomu tak je, pretože dôvody sú pomerne jednoduché. Vtip od televízie bolo ísť porovnávať situáciu na odľahlé miesto. Už len základným rozdielom je fakt, že sneh v Bratislave sa ihneď utlačí a nedá sa ani zďaleka porovnať s tým, čo je vo zvyšku Slovenska, alebo v malej dedinke na východe z reportáže, kde sú talentovaní brázdiči zasnežených ciest.
1. Ľudia… veľa ľudí
Nedeľa večer a pondelok ráno odhalia dôvod, prečo sú v Bratislavy zápchy, či je zima a či leto. SK, KS, NM, PK, SC, DS, KN, KE, PO, MI, a mnoho ďalších, ktoré tak dobre nedešifrujú napríklad v Trnave, v Trenčíne, či v Nitre ako ešte vo vzdialenejšej Bratislave. Nikto sa nechce nijako dotknúť východného Slovenska, ale skôr chcem tým povedať, že Bratislava je na cestách v skutočnosti zmesou celého Slovenska, nie len východného ale aj stredného a západného. Hovoriť o Bratislave ako len mesta s Bratislavčanmi? Nech si to televízia odpustí. EVČ ľudí zo vzdialenejších okresov sú veľmi časté a každý Bratislavčan je zvyknutý, že tu skrátka natrafí na komplet celé Slovensko. Do hlavného mesta, ktoré nemá centrálnu polohu, ale niekde na samom kraji Slovenska, sa zchádza doslova celá krajina. Práca cez priateľov, rodinu, odsťahovanú priženenú sestru, či škola, to všetko ľudí pritiahne. Bratislava má oveľa viac obyvateľov, ako je prihlásených a evidovaných. V Bratislave sa pohybujú ľudia za nákupmi, za návštevami, pracovne, alebo len tak. Autá z ďaleka, Rakúšania či Maďari za nákupmi, nehovoriac aj o Čechoch, o turistoch. Tí ľudia neprichádzajú pešo. Každý chce a potrebuje auto, aby sa dostal domov, buď do prenajatého bytu niekde v Rovinke, v Bernolákove, v Bieli, v Senci, v Rajke, či v Dunajskej Lužnej, v Petržalke, kdekoľvek… Spojenie Bratislavy s veľkým počtom ľudí, ktorí v nej pracujú, zo smeru od Dunajskej Stredy až Veľkého Meďera je jediná cesta a to cez Šamorín, Dunajskú Lužnú a Rovinku na dohľad od Slovnaftu cez Gagarinovu až do centra. Pochopiteľne, že jedna cesta nedokáže odviesť celú dopravu do hlavného mesta bez nejakých problémov. Druhý prípad Most pri Bratislave, Bernolákovo, Vrakuňa cez Ružinov. Ďalší prípad je maďarská Rajka, Čunovo, Rusovce, Jarovce, metské časti, ktoré sa do hlavného mesta dostávajú taktiež cez problémové cesty a na výber z alternatív nie je. To všetko znamená veľa ľudí a to znamená aj veľa áut. Lenže to je aj problém peňazí, že nestoja nové obchvaty, nerozširujú sa cesty s takou rýchlosťou, ako by sme chceli a najmä mesto neustále rastie, pretože doň prichádza stále viac a viac ľudí.
2. Mesto a veľké mesto nie je malou obcou s pár autami
Je hlúposť hlavné mesto porovnávať s dedinou na východnom Slovensku, kde je vyťaženosť cesty 12 áut za 1 hodinu, ak nie len jedno. Taký človek nemá starosť ak zapadne. Pomôžu susedia, alebo nikoho neblokuje, keď si odbehne 100 metrov po brata s ťažným zariadením. V Bratislave jedno zapadnuté alebo havarované auto žiaľ zablokuje dopravu. Mnoho miest je totiž vybudovaných za doby, kedy nikto nerátal so rozmachom nejakej dopravy natož ešte motorovej. Sú ulice, ktoré nepočítali s tým, že každá rodina bude mať auto, alebo nebodaj dvaja mladí v jednom bytíku budú zaberať aj dve miesta na parkovanie. Do Bratislavy denne prichádzajú aj ľudia, ktorí cesty nepoznajú. Stačí zle odbočiť, alebo sledovať navigáciu, ktorá ukazuje niečo celkom iné a človek blokuje dopravu. Sleduje názvy ulíc, lebo skrátka nevedia kde sú. Koľko miest na Slovensku nemá električky a vodič nevie, ako sa zachovať, kto má prednosť, ako prechádzať a potom sú rozvady, zastavená premávka a nie sú len Bratislavčania, čo sa tak často zrážajú s inými prostriedkami MHD. Naposledy jednu kolíziu zapríčinil vodič z Nového Mesta nad Váhom. Už len strohý pohľad na mapu ciest v Bratislave a niekde na dedinke, v ktorej robila televízia rozhovor je jasný. Na malej mape graficky zobrazených spolu niekoľko metrov, či možno až kilometer čiaročiek totiž televízia porovnáva so štyrmi centimetrami cestných komunikácií nejakej dedinky.
3. Druh cestných sietí a prekážok v plynulej jazde
V Bratislave je množstvo semaforov, zákrut, križovatiek. V jednej obci je jedna hlavná cesta s pár bočnými a sme na konci pri vymenovaní ulíc a ciest. Menšie mesto má možno jeden semafor, ak vôbec nejaký má. Autá v Bratislave stoja, zastavujú a musia neraz zastaviť aj v priamom pruhu pre veľký počet ľudí, ktorý v Bratislave žije – mám na mysli priechody pre chodcov, veď sú taktiež častým dôvodom, prečo stáť. Toto všetko spomaľuje dopravu oveľa viac, než čokoľvek na inom mieste. Sám som vyrástol na dedine s jedinou hlavou cestou a 8 vedľajšími. Mať takúto sieť u nás, stojí a zastavuje každý. Medzi dvoma semaformi sa veľká rýchlosť spraviť nedá. Predsa jedno auto dobieha iné, rôzne časti zastavené v rôznych intervaloch, autá pôvodne z iných pruhov a smerov. Veľká rýchlosť sa v meste urobiť nedá už vôbec na snehu, veď aj predpisy sú predpisy. Dedina s rýchlosťou 50 km/h na jednej ceste sa prejde za 2 či 3 minúty. Cestovať z Petržalky do centra bez obchvatu určite netrvá pár minút. Najmä ráno, alebo podvečer. Vyštartovať rýchlo pri každom semafore, alebo z rýchlej jazdy zastaviť pri oranžovej na červenú, to sa skrátka na klzkom snehu nedá. Pokiaľ sa chce malá dedina na východnom Slovensku vysmievať v Bratislave, mohli by skúsiť nainštalovať napríklad 4 retardéry na rovnom úseku v dedine a hneď sa objaví aspoň v malom meradle, ako ich to bude spomaľovať.
4. Ulice sú úzke
Už spomenutý problém, keďže niektoré ulice sú naozaj úzke. Odhŕňať sneh nie je kam. Sneh z chodníka taktiež. Úzky prejazd a nemožnosť odpratať celý sneh je ďalší problém. Maslo na cestách a dôležitosť niektorých ciest skrátka spôsobia hustotu premávky a odstavenie cesty pre možnosť jej odhrnutia a odvozu snehu neprichádza do úvahy. Ďalším problémom sú totiž ako vždy financie. Ulice na sídliskách je nemožné odpratať šetrným a rýchlym spôsobom. Autá stoja, kde sa len dá. výstavba totiž nerátala s rozmachom osobnej dopravy a mnoho sídlisk je postavených za čias, kedy bolo naozaj jedno auto v možno každe štvrtej rodine a ani to nie. Čiastočnú hustotu rannej premávky tvoria v uliciach mesta aj tí, čo hľadajú miesto na parkovanie.
5. Počasie je tu iné
V Bratislave je počasie naozaj iné. Kým na celom Slovensku je sneh, v Bratislave až po Komárno zväčša sneh nebýva a tak aj vodiči sú zvyknutí na iné okolnosti na cestách. Či je sneh, alebo nie, vždy je na cestách obrovské množstvo ľudí rôznych vekových kategórií, pôvodu, profesie aj skúseností. Menej skúseností s počasím, ktoré tu je iné skrátka dovolilo navyknúť miestnym vodičom, že na neodprataný klzký sneh tu nie je častý a dá sa šmyknúť rýchlo a ľahko. Jeden ťukanec dokáže zdržať na poriadne dlho vypisovaním papierom a zdržať sa si nedovolí hocikto.
6. Chýba obchvat, vytvárajú sa kolapsy pre množstvo áut
V meste každý vie, že mnohé dopravné problémy by vyriešila stavba nultého obchvatu okolo mesta. Dostal by tak mnoho vozidiel z ciest. Mnoho vozidiel najmä ráno a v čase po 17:00 hodine je výsledok bežného pracovného času ľudí cestujúcich kvôli zamestnaniu. Rôzne nápady, ako obmedziť autá a posilniť MHD zostávajú stále pri sľuboch a nerealizácií. Dokonca vznikol nápad, že by mohli nákupné centrá a ich parkoviská slúžiť ako odstavné parkoviská pre vozidlá, čo mnohí z ďaleka vítali. Lenže ani tu sa nič nezrealizovalo. Mnoho áut v meste skrátka robí svoje a nie sú to len Bratislavčania.
Len pre detail, v posledných 14 dňoch som si viac všímal dopravu, len nie vždy s fotoaparátom v ruke. Len z 30 pozorovaných priestupkov, spomaľovaní celej premávky pre nerozhodnosť šoféra, za vchádzanie do zákazu a potom spamätávanie a blokovanie dopravy, by sme našli asi len 3 Bratislavčanov, ktorí sa previnili možno len prechádzaním z prázdneho pruhu do plného. To je situácia, keď si svoj úsek podstivo niekto odstál a iný sa mu tam predbehnutím silou mocou napchal. Odkiaľ pochádzali ostatné vozidlá, ktoré sa nevedeli na cestách chovať a pajedili ostatných? Za celý január to boli akurát tak asi 3 vozidlá z okresu Zlaté Moravce, asi 15 áut z Dunajskej Stredy, a následne rôzna zmes z úplne celého Slovenska. Nuž a keď sme pri EVČ, nakoniec v mojom prípade poznám asi 8 Slovákov, ktorí nie sú zo západného Slovenska a jazdia na firemných vozidlách BA a BL. Čiže nakoniec ťažko hodnotiť, kto za čo môže. Predpokladám však, že aspoň dva body zo spomenutých boli dostatočne jasné na pochopenie.
Vaše názory sú však vítané v komentároch nižšie.
Autor tohto článku nepochádza z Bratislavy, ani z východného Slovenska. Reaguje na popularitu protestu na sociálnej sieti vyjadrujúceho sa na reportáž, ktorá pôsobila nanajvýš podivne s podivným podtónom bez nejakého odôvodnenia, alebo záveru samotnej televízie po vyjadreniach miestych na dedine zaťaženej premávkou možno siedmych vozidiel. Článok neútočí na žiaden okres, spomína realitu, reálne skúsenosti a osobné názory publikovateľné na tomto blogmagazíne.
Pripravil Tomáš v spolupráci s Tiborom.
