Tak ako Slováci pri cestovaní ochutnávajú gastronómiu iných krajín, aj cudzinci u nás ochutnávajú slovenské jedlá. Nuž a keď nehovoríme o hotových jedlách, tak hovorme o surovinách určených na ich prípravu. Práve tie môžu byť aj sklamaním. Či pre Bielorusov, Rakúšanov, Francúzov, alebo Holanďanov, niektoré slovenské potraviny im napríklad aj pri rovnakej značke ako doma, skrátka nechutia. Po dlhodobom zisťovaní názorov celkovo siedmych cudzincov z už spomínaných krajín sme spravili rebríček toho, čo je zrejme pre cudzincov tým najväčším sklamaním vôbec.
1. Šunka, klobásy, saláma či mäso
Turistická saláma, za socíku výborná a neprekonateľná, má dnes konkurenciu v obrovskom počte značiek a výrobcov. Jej jedinečnosť sa stratila rovnako, ako pôvodne výborná chuť. Slovák dnes možno ani nepostrehol, po koľkých salámach a šunkách mu zostáva v ústach zvláštne tŕpnutie, povlak, horká chuť, či len zvláštna reakcia. Čím lacnejšia saláma, tým výraznejší pocit. Prejavuje sa to pri lacných šunkách a salámach, pri ktorých prekvapivo svieti zloženie napríklad 80% mäsa. Ak je však takýto podiel mäsa v klasickej šunke, čo potom tvorí tých zvyšných 20 percent? Popísaný pocit v ústach odrádza cudzincov skúšať slovenské salámy a konkrétne výrobky. Zhodujú sa azda všetci, vrátane nás v redakcii. Mínusovo hodnotia aj ponuku mrazených rýb. Niektoré mrazené cenovo dostupnejšie výrobky by sa kvalitou na niektoré zahraničné trhy údajne vôbec nedostali. A oklame vás aj hmotnosť, keď z mrazených filé vytlačíte vodu z roztopeného ľadu tretiny váhy balenia.
2. Nápoje
Zahraničné nápoje, ktoré poznajú aj u seba doma, majú mierne inú chuť. Môže za to fakt, že v zahraničí môžu mať iné zloženie, najmä čo sa týka sladidiel a ďalších látok. Skúsený pijatik rozdiel rozpozná, bežný Slovák akosi nie. Takí, čo sledujú aj zloženie sú dokonca zhrození, keď si pozorne prečítajú zloženie plné emulgátorov a farbív, ktoré by do seba nikdy nedali. Slovák je potom za hrdinu, keď to dokáže vypiť a nebojí sa o svoju budúcnosť.
3. Čokoláda
Jednu z najväčšej kritiky na opýtanie rovnakých otázok o obľúbenosti a kvalite slovenských potravín takmer vždy opýtaní otočili proti konkrétnej značke čokolády. Aj u nich doma známa značka na Slovensku chutí akosi inak. Viac cukru, menej lahodnej čokoládovej chuti. Lenže čo ak Slováci chcú menej cukru a viac čokoládovej chuti?
4. Pečivo
Čím to je, že cudzincom u nás nechutí naše pečivo? Rožky, ktoré sú na druhý deň gumené a na tretí deň s nimi môžete zabíjať muchy a máte z nich strúhanku, sú síce multifunkčné, no trvanlivosť je nulová. Z chlebom je to niečo podobné. Za socializmu údajne chleba vydržal viac. Slovákom bežné pečivo chutí, aj niektorým cudzincom, no iným na ňom niečo vadí. A každému jednému sa to popisovalo na toľko komplikovane, že sme vlastne nedospeli k identifikácii jeho vád mimo trvanlivosť a materiál samotný.
5. Konzervy a zaváraniny
Niektoré konzervy a zaváraniny sú napriek zahraničnému pôvodu aj pre cudzincov exotické. Možno preto, že niektoré z nich nepoznajú. Presladené kompóty, stav ovocia, či konzervovaných plodín, obsah nálevov, solí a neidentifikovateľných chemických prísad robí „bububu“, vďaka čomu majú niektorí cudzinci naozaj opodstatnený strach najesť sa hocičoho z našich obchodov. Zlú reklamu robia aj nemenované československé kyslé uhorky, ktoré sú po zahryznutí ako z masla, ba ani chuť sa nepribližuje uhorkám…
Na malú obranu
Cudzinci zo západnej Európy zaplatia oveľa menej, než doma. Akosi však očakávajú aj pri úrovni platov a pri miere žiadanosti iných v ich košíkoch a vozíkoch, že ide o štandard. Potom sa koná prekvapenie a zistenie, že toto naozaj jeme. Ťažko sa však k rozdielnosti dokáže vyjadriť človek, ktorý neporovnáva potraviny pravidelným nákupom v zahraničí a porovnaním napríklad pri dlhodobej neprítomnosti doma na Slovensku. Na obranu Slovenska sa však môžeme pochváliť azda najlepšími pálenkami na svete, vínom, pivom, a mimo chľast aj kvalitnou zeleninou a ovocím, či syrmi.
Jablková vojna
Pýšiť sa môžeme jablkami, ktoré v Rusku nechcú, no my by sme mali chcieť. Zjedením zásob by sme si zachránili viacero pracovných miest a slovenských pestovateľov naraz. Stačilo by pritom nekupovať zahraničné jablká, a každý druhý deň zjesť do Vianoc jedno jablko. Dokonca to prospieva aj telu samotnému. Neveríte? >> Jablko je pritom druhé najzdravšie ovocie <<
