K svojej práci potrebuje zlaté nervy, zubársku vŕtačku a parožie

0
10308

parožie

Pracuje so zubárskou frézkou, ale nie je to zubár. Pán Miroslav Hrnčiarik má zaujímavý koníček, ktorý vysvetľuje to, ako sa všetky indície dajú prepojiť.

Jeho prácu obdivujú nielen doma, ale aj v zahraničí. Pán Hrčiarik je povolaním kurič. Hovoríte si, fajn, ale aj vám tu stále niečo nesedí? Tušili ste správne. Tento 52-ročný Dolnokubínčan má však jeden veľmi zaujímavý koníček. Venuje sa vyrezávaniu z parožia a rohoviny. „Okrem toho robím aj strelecké palice, nože, ozdoby na klobúk, drevorezbu pažby,“ dodáva Miroslav. Predstaviť si to, o čom hovorí, si viem až po tom, čo si prezerám fotografie. Vyrezávaniu z parožia sa pán Hrnčiarik venuje asi päť rokov. To, ako sa k tomuto zaujímavému hobby dostal, mi vysvetľuje sám: „Pozeral som pri podobnej práci kamarátovi na ruky a pritom som mu kibicoval do jeho roboty. On mi vždy odvrkol, aby som to robil sám. Potom som o tom hovoril s mojou partnerkou a tá mi následne kúpila môj prvý prístroj na gravírovanie. Odvtedy som sa tomu začal venovať aj napriek tomu, že neviem kresliť.“

parožie

Pán Miroslav vyrezáva najmä z prvotriedneho parožia a rohoviny. Samotná práca na výrobkoch z parožia a rohoviny je veľmi individuálna. Niektoré výrobky trvajú „kratšie“, do 10 hodín, iným sa venuje aj týždeň. „ Je to rôzne. Záleží aj na náročnosti zákazníka. Kravata (bollo) trvá približne 10 až 12 hodín, no rezba do danielieho parohu aj týždeň, gravírovanie a výroba vábničky na jeleňa z volského rohu mi zaberie približne 3 dni,“ popisuje svoju prácu pán Miroslav.

Aj keď samotná práca je veľmi náročná, ťažšie je podľa neho pripraviť niečo na zákazku podľa predstáv zákazníka. „Vždy sa obávam, či sa trafím do vkusu samotného kupujúceho, pretože každý z nás má svoju vlastnú predstavivosť.“ No napriek tomu rád prijíma výzvy na nové veci.

novinky 001 (2)

Na Slovensku má síce konkurenciu, no dnes za pánom Miroslavom Hrnčiarikom chodia už zákazníci sami. Jeho výrobky poznajú aj v zahraničí. Vyrábal totiž do Kanady, Chille či Švajčiarska. „Chodievam väčšinou na poľovnícke akcie po Slovensku,“ odpovedá mi na otázku, či chodí so svojimi výrobkami na špeciálne trhy. Čo však hovoria zákazníci na cenovú ponuku? „Na Slovensku ľudia nevedia oceniť ručnú prácu, všetci si myslia, že máme na to tlačiareň.“ Oveľa viac si takúto prácu vážia v zahraničí, kde by sa podobným koníčkom dalo pokojne aj uživiť. V západných krajinách sú tieto výrobky veľmi žiadané.

V čom má však výroba šperkov a výrobkov z parožia oproti iným umeleckým dielam výhodu? V poľovníctve sa dodržiavajú predpisy a tradície už od Márie Terézie, čiže ani trendy sa vo výrobe nemenia.