Recenzia filmu: Ma Ma

0
2236

Ženám. Posledný film španielskeho režiséra Julia Medema Ma Ma je v záverečných titulkách venovaný všetkým ženám. Čo je pekné a všetko a ďakujeme, ale tentoraz bol pre mňa film, napriek mojim veľkým očakávaniam, sklamanie na plnej čiare. Príbehu by neuškodila skúsená ruka scenáristu, nakoľko ho vytváral Mendes sám a je to na filme, bohužiaľ, nepríjemne a (nudne) cítiť. Ak túžite po presladenej, depresívno-žensko-sentimentálnej melodráme, nech sa páči, pripravte si vreckovky. Ja som ich pripravené mala, ale na žiadne slzy nedošlo. Príbeh Magdy sa ma jednoducho nedokázal dotknúť…

Keď Magdu (Penélope Cruz) stretne v krátkej dobe niekoľko životných tragédií, nezrazí ju to na kolená. Naopak, získa novú chuť do života a uvedomí si, aké dôležité sú vzťahy k tým najbližším – desaťročnému synovi a novému partnerovi, ktorý jej náhle vstúpi do života (Luis Tosar). Príbeh opisuje boj Magdy s rakovinou. Na prvý raz sa jej nad ňou podarí vyhrať – vylieči sa, ale po druhý raz ju čaká ťažká cesta. Medem sa snažil film rozdeliť do dvoch častí, preto aj delenie slova Ma Ma v názve. Prvé Ma je príbeh o prekonávaní choroby. Druhé Ma je o definitívnej tragédii.

„Od samého začiatku som nechcel zdôrazňovať tragickosť príbehu, upadnúť do temnoty a príliš sa zaoberať utrpením, nechcel som, aby bol z filmu doják plný sĺz,“ vysvetľuje Medem. Neviem sa však zbaviť pocitu, že dosiahol pravý opak. Keby nechal hlavnej postave trochu viac priestoru, aby sme mohli vstúpiť do jej trápenia a pochybností, bola by bývala viac blízka a uveriteľná. Magda mi pripadala ako terminátor bez emócií. Chemoterapia sa síce prejaví na jej fyzickom vzhľade, ale okrem jej divných stavov nevedomosti (alebo neviem identifikovať, čo tie zábery mali znamenať), nebolo vo filme zobrazené nič, čo by malo k vážnemu zápasu s rakovinou blízko. Magda ňou skoro preplávala bez väčších šmúh.

4

Celý film mi pripadal, akoby sa Medemovi nechcelo písať, ani režírovať. Finálny výsledok má skôr podobu strašne rýchlo natočeného televízneho filmu s artovými prvkami, soap opery, ktorá to nemôže myslieť vážne… Keď na mňa Medem vytiahol spievajúceho gynekológa, ktorý sa navyše o Magdu staral, akoby nemal žiadnu inú pacientku, myslela som, že si na hlavu vysypem celý obsah svojho šunkovo-syrového popcornu. Bože nie! Toto nie. A on, sakra, stále spieval! A do konca filmu neprestal. V závere vás čaká ešte jeden bonbónik podobného razenia…

Film sa topí v zbytočnom, kŕčovitom a hlavne trápnom sentimente. Ma Ma je bohužiaľ, prvoplánový, tak strašne melodramatický, ale pritom tak prázdny film, že mi bolo normálne ľúto, že som v to daždivé popoludnie neostala radšej doma čítať.

3

Tuším, že Medemovi šlo asi o nastolenie príbehu v štýle Almódovara, ktorý ženské témy zvláda na jedničku s hviezdičkou. Ale Medem nie je Almódovar. A toto sa zúfalo nepodarilo. Aj útrpne dlhá sekundáž nepridáva filmu na dejovej sviežosti. Donekonečna sa striedajú tragické momenty s chvíľkami nevídaného šťastia, prepletené pár filozoficko-motivačnými prednesmi postáv. Inak celý film pôsobí ako veľmi slabý odvar toho, čím v skutočnosti mal byť – plnohodnotnou drámou, ktorá maximálne využije herecké nadanie Penélope Cruzovej. Bohužiaľ, nefunguje to.

8

Je nutné povedať, že Penélope sa do úlohy Magdy skutočne vložila. Na jej hereckom koncerte je postavený prakticky celý film, ale to je príliš málo. Staviť kartu na vynikajúceho herca a dúfať, že to „nejako potiahne“, nestačí.  Ak filmový príbeh a herec spolu nerezonujú v prirodzenej symbióze, výsledok bude vlažný a zbytočne ulepený. Chýba Medemova pevnejšia ruka a jasnejšie smerovanie filmu. Akoby sa potácal v spleti nesúrodých momentiek, bezradne postávajúc pred divákom, na ktorého vyťahuje dojáky najťažšieho kalibru, ale bez nutného obsahového pozadia. Psychológia postáv je neprimerane sploštená, prázdna a stiahnutá do nevýrazných charakterov, ktoré oscilujú medzi extrémnymi emočnými stavmi, ale nikdy ich nevidíme v tom reálnom, autentickom rozpoložení. A muži tu plačú viac ako ženy.

MaMa_poster_web

Vnútorné pohnútky Magdy sú divákovi na míle vzdialené, neustále sa pohybujeme medzi jej divnými stavmi bezvedomia, akýmsi blonďavým dievčatkom zo Síbira, ktoré si mal adoptovať jej gynekológ (?), scénami z pláže a nemocnice. Spleť štylizovaných a dojímavých scén ale vyznieva neosobne a nebude to len bielym svetlom, ktoré Medem používa ako metaforu Magdinej cesty do neba. Ma Ma je plná symbolických prvkov, ktoré však nedávajú tvar a nemajú žiadnu vypovedaciu hodnotu.

Ak túžite po romantickom filme, zájdite si radšej na Dánske dievča.

PS: Cez toho spievajúceho gynekológa sa v živote neprenesiem…

HODNOTENIE: 40%

Photo credit © aerofilms.cz