Exotické zvieratá v stredovekom Uhorsku: Druhá časť

0
4181

Slon 2

Slony v staroveku boli občas využívané ako opancierované vozidlá v bitkách. V stredoveku boli symbolom moci panovníka a niekedy skončili neslávne.

Rovnako ako predchádzajúce zvieratá, ľudia v stredoveku aj slona, najmajestátnejšie a jedno z najluxusnejších zvierat, poznali z Biblie. Slonovinové kosti boli v Starom zákone vyjadrením luxusu, z tejto látky bol vyrobený trón kráľa Šalamúna. Slony zohrávali dôležitú úlohu aj v biblickom príbehu Makabejcov, kde sa do bojov zapájali ako staroveké opancierované vozidlá. Knihy Makabejcov však do biblického kánonu patria iba u katolíkov, čiže medzi evanjelikmi a kalvinistami neboli všeobecne známe. Za povšimnutie stojí citát z prvej knihy Makabejcov, lebo má zaujímavú dohru v súčasnej kinematografii:

„Tu Eleazar, Hauran, spozoroval, že jedno zo zvierat (slonov), opatrené kráľovským pancierom, prevyšuje všetky ostatné zvieratá. Nazdával sa, že je na ňom kráľ. I obetoval sa, aby vyslobodil svoj ľud a získal si večné meno. Odvážne sa rozbehol k nemu stredom cez šíky, bil napravo i naľavo, takže ustupovali pred ním na obe strany. Potom vliezol pod slona, ľahol si pod neho a zabil ho. On sa zrútil na neho na zem a tam zomrel“ (1Mak 6, 43-47). Táto pasáž môže byť známa aj pre dnešných čitateľov či filmových fanúšikov. Uplatnil ju totiž J. R. R. Tolkien v románe Pán Prsteňov, kde v bitke na pelenorských poliach sa do boja zapájajú aj „olifanty – mûmaky“. Skúste si spomenúť na epizódu, ako Legolas, podobne ako biblický Eleazar, poráža mûmaka. Akurát, že Legolas z dobrodružstva vyviazol živý.

Prvý slon v Bratislave skončil ako podrážka topánok

Príchod prvého slona na územie Slovenska súvisí tiež s tureckou okupáciou. Po obsadení Budína sa hlavným mestom neokupovanej časti Uhorska stala Bratislava.

Koncentrovala sa sem správa krajiny, o ktorej ovládnutie sa usilovali Habsburgovci. Tí sa v meste snažili o demonštráciu vlastnej ekonomickej moci a politickej sily hlavne, keď sa v meste zišla uhorská šľachta na zasadnutie snemu. Jednou z takýchto príležitostí bol snem v roku 1552. V Bratislave okrem uhorskej šľachty boli prítomné aj mnohé zahraničné delegácie, prebiehali prípravy na predpokladaný turecký útok, ku ktorému v tom roku naozaj došlo. Ako symbolický akt dal preto cisár Ferdinand dopraviť do Bratislavy slona Solimana, prvého slona v dejinách mesta aj krajiny.

Legolas

Ten ako dar dostal následník trónu Maximilián od portugalského princa Jána III. (Habsburgovci v tom čase panovali aj v Španielsku). Maximilián pri prechode z Madridu do Viedne svojho slona predstavil aj na Tridentskom koncile, kde sa katolícka cirkev rozhodovala o tom, aké stanovisko má zaujať voči reformácii. Slon Soliman bol teda svedkom historických udalostí, ktoré v tom čase určovali smerovanie európskych dejín. Maximilián a slon dorazili do Viedne, následne do Bratislavy, kde sa odohrala jeho verejná prehliadka. Symbolické bolo aj meno slona Soliman, a to podľa Sulejmana, tureckého sultána, ktorý bol strojcom tureckého útoku na Uhorsko aj vodcom očakávanej invázie v danom roku (túto historickú postavu môžete stretnúť aj na obrazovkách televízií v seriáli Sultán ). Slon Soliman mal symbolizovať porážku a podrobenosť tureckého sultána aj jeho urážku. Súčasne však aj úctu k nemu.

Slon 1

Soliman – nie sultán, ale slon – bol po predvedení ustajnený vo Viedni pri mestských opevneniach. Zahynul veľmi skoro, už o rok neskôr, v roku 1553, pravdepodobne pre klímu, nevhodnú stravu a nedostatočnú starostlivosť.

Kuriózny je ďalší osud jeho pozostatkov. Na príkaz Maximiliána ho vypreparovali do pôvodnej podoby. V tejto forme ostal zachovaný až do 20. storočia, keď bol zaradený do zbierky Bavorského národného múzea v Mníchove. Počas 2. svetovej vojny bol ukrytý v pivniciach múzea, aby spolu s ostatnými pokladmi múzea bol počas náletov spojeneckých síl chránený. Vo vlhkom prostredí však jeho koža bola napadnutá plesňami a bol vyradený spomedzi artefaktov múzea. V krušných časoch povojnového obdobia ale našli využitie aj pre takúto znehodnotenú sloniu kožu. Predpokladá sa, že zachránené časti kože Solimana boli použité na výrobu podošiev topánok. Ktovie, ako dnes končí koža slonov, ktoré tam zahynú?(Podľa informácií z okolitých ZOO je buď preparovaná, alebo v kafilérii).

K ďalšiemu výskytu podobných zvierat prišlo až v 19. storočí. Dostávali sa sem prostredníctvom putovných atrakcií a v druhej polovici 19. storočia aj zakladaním prvých ZOO, ktoré nadväzovali na stredovekú tradíciu kráľovských zverincov.