Frederick Forsyth je majster špionážnych a politických trilerov. Len tak-tak unikol hnevu hamburského obchodníka so zbraňami, v občianskej vojne v Nigérii ho takmer trafil MiG a v Guinei-Bissau pristál v centre krvavého prevratu. Začítajte sa do novinky Outsider – môj dobrodružný život. Autorom je sám Frederick Forsyth, ktorý sa zakaždým, po celý život, ocital uprostred diania. A predsa zostával outsiderom, ako sám tvrdí.
Boris Farkaš číta z knihy Outsider:
Ako sedemnásťročný zanechal štúdium, lebo sníval o tom, že sa stane toreadorom. V skutočnosti sa o dva roky neskôr stal najmladším pilotom Britského kráľovského letectva. Potom pracoval ako korešpondent pre agentúru Reuters vo Východnom Berlíne a v Paríži a ako reportér BBC v Afrike. V dôsledku priveľmi kritického stanoviska v súvislosti s krízou v Biafre ho prepustili z práce.
Do Londýna sa vrátil celkom bez peňazí a práve finančná tieseň ho priviedla k písaniu. Stal sa otcom moderného trileru, keď napísal svoj prelomový román Šakal o fiktívnom atentáte na generála de Gaulla, ktorý charakterizuje bleskové tempo deja skombinované s presnými faktografickými informáciami.
Odvtedy celý svet pozná jeho ďalšie bestsellery, prevažne špionážne romány – Spis Odessa, Žoldnieri, Diabolská alternatíva, Štvrtý protokol, Vyjednávač, Majster klamu, Božia päsť, Ikona, Pomstiteľ, Afganec, Kobra, Zoznam smrti.
Začítajte sa do novinky Outsider – môj dobrodružný život:
Úprimne, nikdy som neplánoval kariéru spisovateľa. Dlhé obdobia samoty som si nezvolil, prišli samy, potom som si ich obľúbil a napokon sa z nich stala nutnosť.
Nuž, spisovatelia sú zvláštne tvory, a ak sa písaním usilujú uživiť, sú tým zvláštnejší. Má to svoje dôvody.
Prvý spočíva v tom, že spisovateľ polovicu života prežije vo vlastnej hlave. V tomto maličkom priestore vznikajú alebo zanikajú celé svety, často aj súbežne. Ľudia sa rodia, pracujú, milujú, bojujú, zomierajú a nahrádzajú ich iní. Zápletky vznikajú, rozvíjajú sa, menia sa a napokon z nich buď niečo je, alebo sa vyparia dostratena. Je to celkom iný svet ako ten za oknom. Deti za večné snívanie s otvorenými očami karhajú, ale spisovateľ sa bez toho nezaobíde.
Z toho vyplýva potreba dlhých období pokoja, často v úplnom tichu, dokonca aj bez tlmenej hudby, a to mení samotu na absolútnu nevyhnutnosť, čo je prvým dôvodom nášho čudáctva.
Uvedomte si, že odkedy zrušili strážcov majáku, spisovateľské povolanie je jediné, ktoré sa musí vykonávať v úplnej samote. V iných profesiách máte kolegov. Kapitán dopravného lietadla velí posádke, s hercom spolupracujú ďalší herci a štáb, vojak má spolubojovníkov, osadenstvo kancelárií sa stretáva v bufete. Len spisovateľ zatvorí dvere, vyvesí telefón, zatiahne žalúzie a stiahne sa do svojho súkromného sveta. Človek je spoločenský tvor, a tak to funguje už od éry lovcov a zberačov. Pustovníci sú zriedkaví, zvláštni a občas vyšinutí.
Z času na čas spisovateľa zazriete aj v meste – na víne, na večeri, na večierku, vtedy je prívetivý, spoločenský, dokonca sa veselo baví. Ale pozor, toto je len polovica z neho. Druhá polovica si zachováva odstup, pozoruje a zaznamenáva. Toto je druhý dôvod nášho čudáctva – nutkavá potreba držať si dištanc.
