Sziget. Festival, ktorý má tento rok za sebou už 24. ročník. Festival, ktorý je označovaný mnohými ako najlepší festival strednej Európy, na ktorom sa dokáže zabaviť každý a je nezabudnuteľným zážitkom. Sziget 2016. Festival, ktorý ma sklamal.
Sláva Szigetu začala jeho prvým usporiadaním v roku 1993 a odvtedy len rastie. V srdci maďarskej Budapešti sa na ostrove plnom stromov, hudby a zábavy schádzajú ľudia z celého sveta, aby si na celý týždeň oddýchli od sveta a nasali atmosféru slobody. Veď to je aj sloganom Szigetu, „Island of freedom“. Táto sloboda však evidentne nie je pre každého a medzi nich patrím aj ja.
Festival každoročne navštívi mnoho tisícok ľudí, ba aj stotisíce. Tento rok sa toto číslo vyšplhalo na neuveriteľných 496 000 ľudí, teda skoro pol milióna! A práve toto bol jeden z problémov. Človek samozrejme ráta s tým, že keď príde na populárny a obrovský festival (areál má dĺžku cca 2,5 kilometra), nebude sám. Tento rok to však s kapacitami prešvihli. Podľa viacerých účastníkov festivalu, ktorí ho už navštívili neraz, bol tohtoročný zatiaľ najviac preplnený a pri koncertoch najpopulárnejších interpretov sa nedalo ani pohnúť. Toto preplnenie platilo aj mimo koncertov, napríklad ak ste si chceli prvý deň rozložiť stan. A tu začínajú problémy.
My sme mali kúpenú štandardnú 7-dňovú vstupenku bez príplatkov, čo evidentne predstavovalo značnú nevýhodu. Festival je príjemný predovšetkým pre tých, ktorí si okrem vstupenky (nás stáli 250 EUR na osobu, čo je nemalá cena) zakúpia za príplatky v hodnote stoviek eur napríklad VIP kemping, či iné zvýhodnené ubytovanie, alebo moving-in príplatok, s ktorým máte právo sa na festival nasťahovať deň vopred a obsadiť si miesto na spanie. Ak tieto nemáte, vaša chyba, môžete spať rovno pod reproduktormi.
Ak sa chcete ísť náhodou osprchovať, na označenie sa spoliehať nemôžete, lebo vás ku sprchám nezavedie. Keď sa opýtate dobrovoľníkov, organizátorov alebo hocikoho, koho na festivale stretnete a mal by vám vedieť poradiť, vytiahne na vás rovnakú mapku, ktorú máte pri sebe aj vy a začne vám prstom ukazovať na rovnaké miesto, ktoré vidíte aj sami. Keď sa ho však opýtate, či na tom mieste reálne bol, usmeje sa a odpovie vám „nie“. Infostánky na festivale samozrejme boli, až dve miniatúrne búdky, ktoré bolo samozrejme taktiež ťažké nájsť. Táto situácia sa opakovala aj s parkovaním, či priestorom na uloženie batožiny.
Sziget by mal byť o hudbe a zábave, tak spomeniem aj tú. Mala som možnosť vidieť úžasný kabaret, tanečné a akrobatické vystúpenie. Niektoré koncerty boli skvelé, iné nie. Každý má samozrejme vlastný vkus, ja som patrila medzi tých, ktorí si užili napríklad Muse, The Chemical Brothers, The Lumineers, Róisín Murphy či Wilkinsona. Naopak, po pár minútach som sa otočila pri playbackovej ultrapopulárnej Rihanne. Všetci umelci, okrem Rihanny a Sia (ktorá bola sklamaním), boli na javisku na čas. Tu vidieť aj rešpekt k fanúšikom, ktorý evidentne pre tieto dve dámy nie je dôležitý.
Naprieč ostrovom ste natrafili na početné javiská, ktoré ale hrali celú noc väčšinou klasickú dnešnú disko hudbu. Bolo ťažké nájsť niečo iné. Zaujímavý bol takzvaný „Raggae stage“, ktorý by podľa názvu mal hrať asi reggae hudbu. Viackrát sme sa pri ňom zastavili, lebo sme začuli nádejné zvuky hudby, žiaľ vždy to bola len prestávka medzi dvoma kapelami. Akonáhle začala živá hudba, reggae sa premenilo vždy na niečo iné, akurát s černošskými kapelami. Opravený názov by mal znieť „Black stage“, no to si organizátori samozrejme dovoliť nemohli.
Vyzdvihla by som však aj dobré stránky, ktorých bolo žiaľ pomenej. Organizátori si naozaj dávajú záležať na výzdobe, ktorá je krásna. Vysvietené uličky lemovali lampáše, dáždniky, či stromy obmotané osvetlením. Vizuál bol naozaj pekný. Taktiež jedlo bolo rôznorodé a každý mal možnosť nájsť si to svoje.
Na festival sa však chodí prioritne pre zážitok z hudby, ktorý na tomto festivale praje možno väčšine, no vzhľadom na množstvo javísk je jeho diverzita naozaj na minime. Zbohom Sziget!
Čítajte aj:
Zažila som Balaton Sound 2016, maďarský Tomorrowland.
