Recenzia filmu: Dánske dievča a príbeh muža, ktorý ako prvý na svete podstúpil operáciu zmeny pohlavia

9
5953

Uznávaný dánsky maliar, krajinkár Einar Wegener sa rozhodol 1. mája 1930 spáchať samovraždu. Už nemohol ďalej znášať muky, ktoré mu spôsobovala jeho sexuálna rozpoltenosť. „Už nevládzem. Lili sa ozýva čoraz častejsie a jej rebelovanie je stále divokejšie,“ píše vo svojom denníku.

Lili. Lili Elbe. Kto to je? Kde sa vzala? Dánske dievča hovorí o príbehu muža, ktorý sa v snahe nájsť samého seba vydal tam, kam pred ním ešte nikto nikdy nevkročil. A príbeh ženy, ktorá ho pri jeho hľadaní podporovala. Oscarový režisér Tom Hooper (Králova reč, Bedári) natočil krehký a pritom neobyčajne silný príbeh, ktorým nás sprevádzajú vynikajúci Eddie Redmayne (držiteľ Oscara za Teóriu všetkého) a Alicia Vikander (Ex Machina, Kráľovská aféra).

Film vás zavedie do Kodane do obdobia dvadsiatych rokov minulého storočia. Einar Wegener (Eddie Redmayne) patrí k nejlepším dánskym maliarom svojej doby, jeho žena Gerda (Alicia Vikander) mu pritom poskytuje maximálnu podporu a pritom sa sama snaží preraziť ako portrétistka. Postupné rúcanie ich harmonického vzťahu odštartuje banálna príhoda. Gerde, která pripravuje sériu baletných portrétov, nedorazí figurantka a Einar sa rozhodne, že svojej žene bude pózovať ako model oblečený do baletného kostýmu. Intenzívne spojenie so ženským elementom v Einarovi rozpúta obrovský emocionálny chaos.

DanishGirl_CMYK_1

Vyrovnáva sa s ním najskôr „nevinnou“ hrou na dievča Lili, a neskôr čím ďalej tým silnejším presvedčením, že len ako žena dokáže byť šťastný. Bol by ochotný podstúpiť čokoľvek, aby jeho transformácia bola dokonalá… Behom tejto premeny ho verne sprevádza jeho Gerda, která vďaka Lili, svojej novej múze, síce konečne prerazí ako umelkyňa, ale zároveň stratí svoju životnú lásku.

Krehká emocionalita filmu je strhujúca. Už dlho sa mi nestalo, aby bolo pri premietaní v kine také ticho. Akoby každý prestal dýchať. Pritom to nie je film, ktorý vás bude prvoplánovo ohurovať. Je proste len príjemný. A dobrý. „Je to príbeh o autenticite, identite a odvahe, ale v zásade je to milostný príbeh. O odvahe, ktorá sa vyžaduje, ak chcete nájsť sám seba – a byť sám sebou,“ vysvetľuje Edie Redmayne v rozhovore. „Lili Elbe bola odvážna žena, bola komplikovaná, svojrázna a plná života. Dúfal som, že budem schopný ponoriť sa do jej sveta, pokúsiť sa získať vhľad do jej osobnosti a pochopiť to, čím si prešla.“ Eddie pracoval s maskérom Janom Sewellom skoro rok a pól na fyzickej podobe a dojmoch z Lili. Redmayne pôsobí ako herec zo starej školy. Jeho tvár dokáže fascinujúco odrážať senzitívne vnútro postavy a jeho mimika je neskutočne modulovateľná. Dokáže očami a úsmevom vyjadriť takmer každú emóciu. Jeho hranie je nesmierne citlivé, decentné, nedráždi vás. Jeho tvár magneticky pohlcuje celé filmové plátno.

AppleMark

Bolo by hriechom nespomenúť výtvarné stvárnenie filmu, ktoré nebude možno každému na prvý pohľad patrné, ale bez neho by Dánske dievča nemalo tú zvláštnu atmosféru – akoby bol celý film potiahnutý jemným púdrovým závojom. Mäkké, teplé svetlo, scény z baletného divadla mi pripomínali Degasove impresionistické obrazy s baletkami. Hriešne drahé látky, brokát, zlato, semiš a satén sa miešali s farbami typickými pre obrazy severských maliarov. Dánske dievča má dve dominantné farby – sýtožltú a modrú. Túto farebnú kombináciu nájdete vo filme na kostýmoch, až po sfarbenie budov a okolia.

Lyrická a citlivá hudba od Alexandra Desplata nežne podfarbuje emocionálny Lilin svet. Opiera sa najmä o romantické klavírne sóla s dramatickými slučkami. Plynie s dejom filmu v naprostom súzvuku, niekedy hudobný podmaz ani nepostrehnete, ale je významnou súčasťou Liliných pocitov.

A171_C001_03123F

Jednotlivé scény pripomínajú výjavy z obrazov. Režisér necháva niekedy kameru schválne minútku postáť, aby ste si mohli vychutnať ten oku lahodiaci zážitok. Celý film je perfektne vizuálne skonštruovaný a kompaktný. Na to nadväzuje výborný scenár, ktorý svojou plynulosťou nedovolí divákovi, aby sa nudil. Dej neustále napreduje, je zaujímavý a chytí vašu pozornosť hneď od prvej sekundy.

Jediné, čo mi vadilo (okrem toho, že sa scenáristka nedržala reálnych udalostí) bola slabá scéna Einarovho prerodu. Neverím, že mužovi stačí natiahnuť si raz ženské pančuchy a v tom momente sa v ňom všetko začne spúšťať samospádom. Samozrejme, mohla k tomu pridať aj „hra na Lili“, Einarovi sesternicu (v skutočnosti Gerda vždy v spoločnosti predstavovala Lili ako Einarovu sestru) na bále, ale toto je príliš málo na to, aby som uverila, že odrazu je všetko inak. Tento človek prevrátil celý svoj život naruby a nemohlo to byť len kvôli pančuškám.

Škoda, že tvorcovia nepracovali aj s Einarovou minulosťou. Kde je pravda sa už nikdy nedozvieme, ale režisér nám mohol dať viac času a informácií, aby sme boli schopní pochopiť Einarovu náhlu zmeny identity.

A018_C001_02111G

Ako to bolo v skutočnosti?

Film Dánske dievča je len voľne inšpirovaný životom Einara Weinegera. Ak by sme sa pustili do hĺbkovej analýzy skutočností, zistili by sme, že scenáristka Lucinda Coxon skoro všetky významné udalosti z materiálu vypustila a prispôsobila hollywoodskej sentimentalite. Scenár vychádza z knihy Davida Ebershoffa Dánske dievča, ktorá schytala ostrú kritiku práve za nedostatočnú prácu so skutočnými faktami Einarovho života a zámernú, prifarbenú fabuláciu.

000013830014.tif

Einar Wegener (pravým menom Andreas Sparre, 28.12. 1882) sa podľa niektorých zdrojov už narodil ako hermafrodit, ale rodičia sa ho rozhodli vychovávať ako chlapca. Doktori, ktorí Einara operovali dokonca našli v jeho tele scvrknuté a nevyvinuté vaječníky. Jeho snom bolo stať sa maliarom, čo sa mu nakoniec podarilo – patril medzi najuznávanejších dánskych krajinkárov. Jeho výstavy mali nevídaný úspech. Maľoval precítené a nežné výjavy z miest, ktoré miloval.

Ešte počas štúdií na Dánskej kráľovskej akadémii umenia v Copenhagene, sa zoznámil so živelnou a mimoriadne pôvabnou mladou študentkou Gerdou Gottlieb, s ktorou sa v roku 1904 zosobášili. Brali sa vo veľmi mladom veku – Gerda ledva dovŕšila plnoletosť a Einar mal 22 rokov. Precestovali Francúzsko a Taliansko, než sa rozhodli v roku 1912 usadiť v Paríži. Gerda tvorila ilustrácie do módnych časopisov a kníh. Paríž im poskytoval priestor na tvorbu, aj na neštandardný spôsob života – práve tu Einar naplno prebudil Lili k životu.

A122_C001_0304FP

Ako už z filmu vyplynulo, Einar začal o svojej identite pochybovať, keď chcel pomôcť Gerde s dokončením portrétu baletky. Má to tak trochu na svedomí herečka a tanečnica Anna Larssen, ktorá sedávala Gerde ako model. Keď sa však nemohla dostaviť na sedenie, v telefonickom rozhovore odporučila Gerde, aby jej sedel Einar: „…s tou jeho štíhlou, vysokou kostrou je na to ako stvorený!“. Gerda v podstate potrebovala domaľovať len nohy. Šialený nápad sa jej zapáčil a navrhla ho svojmu manželovi. Einar sa síce zdráhal, ale predsa si natiahol pančuchy a ženské topánky. Čím dlhšie takto sedel, tým viac v ňom narastal pocit, že sa cíti prekvapivo dobre.

„Nemôžem poprieť, akokoľvek divne to bude znieť, že som sa v tomto kostýme cítil nadmieru pohodlne. Páčil sa mi mäkký dotyk ženského oblečenia. Akoby mi patrili, cítil som sa v nich veľmi prirodzene,“ píše Einar v jednom zo svojich denníkových zápiskov, ktoré neskôr vyšli knižne pod titulom Man into Woman: The First Sex Change by Lili Elbe. Anna Larssen má na „svedomí“ aj meno Lili. Raz manželov nečakane prekvapila v ateliéri a našla Einara pózovať pre jeden z Gerdiných portrétov. Bola tak uchvátená jeho okúzľujúcim zjavom, že ho pomenovala Lili. „Vieš Einar, v minulom živote si bol určite dievča, ale v tomto živote s tebou príroda asi urobila chybu,“ vyhlásila. Samozrejme, v Einarovi podobné poznámky stále viac rozdúchavali zmätenosť a naštartovali jeho prerod.

B115_C002_0304UA

Zaujímavosť: Priezvisko Elbe vzniklo v Dražďanoch, kde mal Einar z nemocničného lôžka nádherný výhľad na rieku Labe.

Od tohto momentu sa začal spúšťať nekontrolovateľný proces jeho premeny, i keď osobne som toho názoru, že zárodok pochybovania o svojej identite musel začať klíčiť už oveľa skôr, len Einar nemal priestor na jeho „vypustenie“ a pomenovanie. Gerda sa neskôr preslávila obrazmi žien s veľkými očami mandľovitého tvaru v „chic“ oblečení, ktoré, ako vyšlo najavo, boli inšpirované práve Lili. To, čo vyzeralo na začiatku ako hra sa zvrtlo v skutočnú ľudskú drámu, nakoľko v Einarovom duševnom rozpoložení nastal chaos.

V rokoch 1920 až 1930 sa Einar prezentoval ako Lili a vyžíval sa v rôznych oslavách a karnevaloch, ktoré s Gerdou pravidelne organizovali a navštevovali. Einar mal veľa ľúbostných pletiek a len pár veľmi blízkych priateľov vedelo o jeho ženskej premene. Einar bojoval s hlbokými depresiami a chodil od jedného doktora k druhému. Diagnózy boli rôzne: od homosexuality, hystérie až po schizofréniu.

A159_C003_0310GS

Einar bol zúfalý, začal sa strániť spoločnosti a nevedel, kam sa obrátiť so žiadosťou o pomoc. Nakoniec, na pokraji absolútneho psychického vysilenia dospel k rozhodnutiu spáchať samovraždu. 1.1. 1930 sa však ozval istý Magnus Hirschfeld, revolučný nemecký lekár, ktorý otvoril v Berlíne Inštitút sexuálneho výskumu. Pomáhal ľudom, ktorí boli v tej dobe kvôli svojej „inakosti“ vytlačovaní na okraj spoločnosti. Obracali sa na neho muži a ženy z celého sveta a jeho ústav bol veľmi žiadaný a obľúbený. Mal veľké pochopenie a bol oddaný svojej práci a výskumu. Einar ho popisoval ako záchrancustvoriteľa Lili.

Nie je celkom jasné, koľko operácií Einar absolvoval, ale pravdepodobne ich bolo päť. Všetky sa odohrali v časovom rozmedzí dvoch rokov, čo bolo fyzicky i duševne mimoriadne náročné. Každou operáciou bol Einar bližšie k svojej ženskej podstate a telu, ale súčasne musel neustále bojovať s predsudkami okolia. Po prvej operácii v roku 1930 bolo navyše  manželstvo Gerdy a Einara oficiálne zrušené a vyhlásené za neplatné dánskym králom Christianom X.

Claude_and_Lili_Elbe_1928

Behom jednotlivých operačných zákrokov boli Einarovi odstránené mužské pohlavné orgány a vytvorené ženské. Posledná operácia mu mala umožniť otehotnieť. Doktor Hirschfeld bol ochotný podstúpiť experiment – transplantovať vaječníky a maternicu z 26-ročnej ženy do Einarovho tela. Nikdy predtým sa nikto o takýto unikátny a nebezpečný zákrok nepokúsil. Einarov organizmus však nové orgány neprijal a len tri mesiace od zákroku v roku 1931 zomrel na akútnu infekciu a zápal. Po Einarovej smrti sa Gerda vydala za dôstojníka, letca a diplomata Fernanda Portyho, s ktorým dlho žila v Maroku. V roku 1936 sa však vrátila do Dánska, kde onedlho, osamotená a v chudobe, umrela.

Lili_Elbe_1926

Až o 50 rokov neskôr bol objavený liek Ciclosporin, napomáhajúci k lepšej adaptácii transplantovaných orgánov. Na uvedenej skutočnosti je vidieť desivosť samotného experimentu a Einarovu neskutočnú odvahu. „Nie mojím mozgom, ani mojimi očami, nie mojimi rukami chcem byť kreatívny, ale mojim srdcom a mojou krvou…“ napísal krátko pred svojou smrťou. Mal 48 rokov a doteraz je jednou z najinšpiratívnejších postáv nielen v problematike transgender, ale i v živote. Bojoval za svoje pravé „ja“ a i keď to bolo v dobe, v ktorej žil nemysliteľné, odhodlane kráčal za svojím snom.

Upozornenie: v článku označujem Lili mužským rodom (ako Einara). Nie je to z nedostatku rešpektu, ale z dôvodu, aby čitatelia, ktorí nepoznajú jej príbeh neboli pri čítaní zmätení.

 

Photo credit © cinemart.skwikimedia.org

Comments are closed.