Národná botanická záhrada na ostrove Maurícius je nádherným miestom, v ktorom je možné obdivovať bohatú škálu rôznych druhov rastlín, stromov, kvetov, ale aj vodných rastlín. Mnoho z nich sú domáce, a súčasťou aj voľnej prírody tohto krásneho zeleného ostrova. Botanická záhrada s formálnym názvom Seewoosagur botanická záhrada je jedna z najznámejších a najobľúbenejších atrakcií na ostrove. Celá záhrada vznikla ako súkromný park pred 300 rokmi francúzskeho guvernéra, no postupne sa rozširovala a v súčasnosti je chráneným parkom. Je tak veľká, že na podrobné prejdenie celej záhrady potrebujete týždeň.
Viac ako 650 druhov rastlín
V záhrade sa nachádza niekoľko druhov vzácnych stromov, ale aj drevín známych z pôvodnej Afriky a iných tropických miest. Nechýbajú svetovo známe koreniny, ovocné rarity, ale tiež bohatý výber vodných rastlín, lekien a vodných kvetov. Práve miesta v okolí vodných plôch patria medzi najfotografovanejšie. Okrem toho sa tu nachádza niekoľko druhov vodných živočíchov, vtákov, zaujímavých je niekoľko menších párnokopytníkov, a krásne veľké suchozemské korytnačky.
Zvláštnosti ohľadom názvu
V minulosti bola záhrada známa pod názvami „Jardin de Mon Plaisir“, alebo „Jardin des Plantes“, ale až v roku 1988 sa konečne premenoval na súčasný názov. Meno Seewoosagur Ramgoolam je na počesť hrdinu, ktorý na ostrove bojoval za nezávislosť a bol tiež mauríciuským premiérom. Komplikovaný názov je však ignorovaný nie len turistami, ale aj cestovnými spoločnosťami a sprievodcami. Ide skrátka o Jardin de Pamplemousses, čiže Záhradu Pamplemousses s názvom podľa neďalekej dedinky.
Z histórie
V roku 1797 sa na ostrove už druhý krát objavil Pierre Poivre, vtedy už správbca ostrova Reunión. Prekážali mu monopoly Holanďanov na obchod s muškátovým orieškom a ďalších korenín. Rozhodol sa tiež na ostrov priniesť niektoré plodiny a pokúsil sa o ich šírenie. Začal s budovaním miesta, ktoré si zaslúžilo obdiv mnohých. Na jedno miesto dokázal priniesť a pestovať stromy a rastliny z celej Ázie aj vzdialenejšíéch kútov sveta. Zomrel po návrate do Francúzska v meste Lyon v roku 1786 vo veku 67 rokov. Po ňom sa o záhradu staral Nicolas Céré, no ten už šikovného nasledovníka nemal. V roku 1849 sa k záhrade ako veľmi zanedbanému miestu dostal James Duncan, ktorý sa pustil do práce bez toho, aby vedel, či niečo z toho bude mať. Podarilo sa mu obnoviť krásu tohto miesta, hoci niekoľko desaťročí bolo výrazne zanedbané.
Otváracia doba: denne od 8:30 do 17:00 a odporúča sa prehliadka so sprievodcom. Vstupné je 8 EUR.
