História Ukrajiny bude navždy poznačená černobyľskou katastrofou, ktorá sa stala 26. apríla roku 1986. Táto katastrofa otriasla celým svetom a vzbudila v mnohých pochybnosti o bezpečnosti jadrovej energie. Ide o najhoršiu jadrovú haváriu v histórii. Ako sa Ukrajina k tejto havárii stavia dnes?
V SKRATKE: Počas testu nového bezpečnostného systému došlo k prehriatiu a následnému výbuchu reaktora, do vzduchu sa uvoľnil obrovský rádioaktívny mrak, ktorý postupoval cez západnú časť Sovietskeho zväzu, východnú Európu a Škandináviu. Rádioaktivitou boli zasiahnuté aj rozsiahle časti Ukrajiny, Bieloruska a Ruska, kde bolo následne evakuovaných vyše dvestotisíc ľudí. Havária zvýšila obavy o bezpečnosť jadrového priemyslu, spomalila jeho vývoj a nútila sovietsku vládu prehodnotiť mieru utajovania informácií a skutočností. Nástupnícke štáty po rozpade ZSSR – Rusko, Ukrajina a Bielorusko – dodnes nesú ťažké bremeno nákladov na dekontamináciu a liečenie ochorení spôsobených výbuchom reaktora. Je takmer nemožné presne zistiť počet mŕtvych, no odhady sa pohybujú od stoviek až po stovky tisíc obetí. Problém je stále široko diskutovaný a jeho dlhodobým dopadom sa stále celkom neporozumelo.
ZDROJ: sk.wikipedia.org
Počas môjho pobytu v Kyjeve som nemohol minúť ani toto múzeum, ktoré pripomína tragickú udalosť. Ako som si už mohol zvyknúť, nájsť ho nebolo až také ľahké. Pred návštevou tohto múzea som sedel asi v 200 metrov vzdialenej kaviarni zariadenej v argentínskom štýle, kde som sa snažil vydolovať z pracovníka, kde múzeum je. Asi netušil, čo Černobyľ vlastne je. Metrom sa sem dostanete ľahšie, musíte vystúpiť na stanici Kontraktova Plosha a pešo prejsť dolu miernym kopcom ulicu provulok Khorvya 1, čo však nie je ďaleko.
Po vstupe do múzea vás upúta schodisko so zavesenými tabuľami s názvami obcí. Čierne, preškrtnuté červenou čiarou. Ide o obce, ktoré boli opustené po katastrofe a, nepochybne, ide asi o najvýraznejšiu exhibíciu múzea. Celé múzeum je situované tak, aby vám nastolilo samotnú atmosféru v elektrárni a v pozadí hrá temná hudba, ktorú pretínajú výkriky a naliehavé tóny hlasov.
V múzeu sa nachádza mnoho artefaktov priamo z elektrárne, ako sú zápisky o kontrolách písané ručne, vstupné karty zamestnancov, ale aj merač aktuálnej rádioaktivity v ovzduší. Centrum múzea tvorí obrovská plocha, ktorá symbolizuje zničený reaktor. Na ňom sú figuríny životnej veľkosti s maskami na tvárach, oblečené v gumených zelených odevoch. Môžete sa pristaviť pri mnohých monitoroch a pozrieť si výpovede ľudí, fotografie z miesta činu a podobné veci, ktoré vám priblížia, čo sa stalo. Naozaj, behali mi zimomriavky po chrbte, ktoré boli posilnené hrôzostrašnou hudbou a výkrikmi z reproduktorov.
Neboli to však výkriky typu „dom hrôzy v lunaparku”. Tá atmosféra tu naozaj je, nie strašidelná, ale temná a smutná.
Čítajte viac:
Soby sú rádioaktívne aj 30 rokov po Černobyle
Hlodavce v Černobyle: Následky havárie ešte stále vplývajú na životné prostredie
Pripyat, mesto duchov: Černobyľ ako neobyčajný cestovateľský cieľ
