Vydymovanie je pradávna tradícia, ktorá sa vyvinula v úžasné umenie

0
2079

Používalo sa už v starom Egypte, Ríme, Arábii, Indii, Japonsku a celej Amerike nielen na rituálne a náboženské účely, ale aj na svetské použitie.

 

Na vydymovanie sa používajú rôzne živice, vonné byliny a vzácne drevo. Používajú sa na čistenie priestorov, ukľudnenie, uvoľnenie pri strese a úzkosti, na povzbudenie, k meditácii, na liečenie, kreativitu atď.

Od tejto doby prešlo vydymovanie rukami tisícok generácií, každá z nich prispela do kolektívnej znalosti drobnými čriepkami nových poznatkov a skúseností, až do dnešných dní, kedy je kultúra vydymovania vo vedomí ľudí väčšej časti celej našej planéty. Takto tomu bolo počas celej histórie, neexistovala snáď žiadna významná kultúra, ktorá by vydymovanie aktívne nepoužívala. Nič iné, snáď s výnimkou zvukov, zvukových nástrojov, nemá takú dlhú tradíciu, taký hlboký význam pre život ľudí od jeho počiatku ako vydymovanie a ich vône, nič nie je tak silne zviazané s našimi pocitmi, s našou pamäťou, s našou obecnou históriou.

Ak sa chceme pozrieť na vydymovanie bližšie, jedná sa o látky rastlinné, živočíšne a vo výnimočných prípadoch aj látky nerastnej povahy, ktoré obsahujú vonné alebo aktívne zložky, energetické vybrácie a informácie, ktoré sa uvoľňujú na zdroji tepla. Jednoducho povedané, na uvoľnenie uvedených vlastností musíme vonnú látku zahriať. Voľakedy sa používali horúce uhlíky z pahreby, rozpálené kamene, platničky na šporákoch, niektoré druhy sušených húb, veľkých ako vykurovacia panvica a pod.

Dnes je najviac rozšírené pálenie na špeciálnych rýchlozápaľných uhlíkoch, ktoré nevyžadujú dlhé rozpaľovanie , chytajú sa rýchlo a manipulácia s nimi je pohodlná. Takýto uhlík po zapálení vkladáme do špeciálnych nádob – kadidelníc a vonnú látku sypeme v malom množstve priamo na rozpálený uhlík. Samotné vyhorenie, teda doba po ktorú sa vylučuje dym z vydymovadla, je väčšinou rýchle, musíme si, ale uvedomiť, že aktívnou zložkou celej metódy je práve dym, v ktorom sú obsiahnuté všetky aktívne látky. Množstvo vonnej látky na uhlíku určuje tiež intenzitu vonného dymu a očakávaných účinkov.

Vonné látky môžeme rozdeliť do niekoľkých kategórií a podľa rôznych spôsobov. Väčšinou je to podľa účinku, kedy nás zaujíma, akým spôsobom, to ktoré vydymovadlo pôsobí, či nás môže ukľudniť, dodať energiu, zbaviť stresu a nervozity, očistiť nás alebo naše príbytky od negatívnych energií, privolať spánok alebo podnietiť milostnú túžbu, uzdraviť naše telo atď.

Môžeme ich taktiež triediť podľa toho, či ich použijeme na magické, rituálne, obetné, šamanské alebo svetské účely. Podľa miesta pôvodu na celom svete máme niekoľko veľmi významných regiónov, odkiaľ môžeme vydymovacie látky získať, či už je to Severná Amerika, India, himalájska oblasť, Čína, Japonsko, Sibír a v neposlednej rade arabský svet.

Bohužiaľ, v našej kutúre sme na vydymovanie trochu pozabudli, odložili sme ho na stranu od nášho záujmu, vytlačila ho moderná veda, medicína a farmácia. To ale neuberá nič na jeho význame a dôležitosti, naopak dáva nám to fascinujúcu možnosť znovuobjavenia zabudnutých tradícií a starých rituálov, poznania nových vôní a ich možností, návrat k prírode a jej spiritualite, spiritualite nás samých. K veciam, ktoré majú skutočný význam, význam dlhodobý a generačný.


Zdroj: https://www.zdravysvet.sk/