„Bohuši, k***a se přece neříká…“ Asi si každý pamätá na dnes už kultový český film „Kurvahošigutentag“, ktorý spôsobil údiv nielen svojím (na dobu svojho uvedenia) odvážnym názvom, ale i scenárom, ktorý sa hemžil nadávkami padajúcimi skoro za každou druhou vetou. V konzervatívnejších divákoch zakaždým hrklo, ale film sa stal československým hitom. A je ním doteraz. Nadávanie je pre niekoho priam súčasťou osobnosti, niekto by sa najradšej prepadol od hanby, keď mu z úst vykĺzne nevinné „doriti“. Prečo človek nadáva? A má to pre nás nejaký zvláštny zmysel?
Nadávam často. A nie je to žiadne „dopekla“. Moja verbálna spŕška ma grády a poriadne štípe. Ženy by vraj nadávať nemali. Sme jemné a decentné stvorenie, nadávkami si vraj „špiníme ústa.“ Lenže problém je v tom, že niekedy svoje emocionálne rozpoloženie nedokážem vyjadriť inak, než vulgárnymi slovami. Keď sme v citovo vypätých situáciách, pod tlakom, pod dlhodobým stresom, neostáva našej psychike nič iné, než si uľaviť nadávkami. Je to omnoho lepší spôsob katarzie, akoby sme okolo seba začali všetko agresívne mlátiť alebo vyrevovať ako zmyslov zbavený.
Nadávky poskytujú hrejivú a okamžitú úľavu. Slová, považované v spoločnosti za neslušné, však užívame aj v situáciách najväčšej radosti, eufórie a šťastia. Je to tým, že dokážu vyjadriť najintenzívnejšie pocity. Keď niekomu poviem, že to bol „popi…i“ koncert, asi pochopí, že to bol pre mňa nezabudnuteľný zážitok. Jedným slovom vyjadrím viac, akoby som siahodlho, kvetnato opisovala svoje dojmy čo je niekedy veľmi ťažké. Čo je zaujímavé, výskumy ukazujú, že nadávky sa častejšie vyskytujú v slovníku ľudí s vyšším inteligenčným kvocientom, čo vyvracia tézu, že nadávanie je doménou sociálne slabších jedincov a komunít. Používanie nadávok neznamená, že by ste mali obmedzenú slovnú zásobu alebo nedostatok predstavivosti. Ide o niečo iné – uvoľnenie emócií.
Nadávanie pomáha dokonca zmierňovať bolesť. Terapeuti odporúčajú nechať svojím pocitom a frustráciám voľný priebeh. Nechať slová prúdiť von tak, ako sa im chce, aj keby to mala byť zbierka tých najvulgárnejších výrazov, po takomto „slovnom vodopáde“ sa človeku zvyčajne uľaví. Na zvládanie bolesti je využívanie nadávok priam nevyhnutné. Pomáhajú viac odviesť pozornosť od centra bolesti a zvládať fyzický i psychický nápor. V jednom experimente, ktorý realizoval psychológ Richard Stephens na univerzite Keele v Británii, mali študenti vydržať s rukami ponorenými v ľadovej vode. Jedna skupinka dostala povolenie nadávať ako im hrdlo ráči. Druhá skupinka musela trpieť potichu. „Nadávači“ vydržali až o 40 sekúnd dlhšie. Ešte stále si myslíte, že na nadávaní nie je nič pozitívneho?
Nadávky sú silnou a nedeliteľnou súčasťou hip hopovej kultúry a rapových textov. Najznámejší slovenský raper Rytmus ich používa takmer v každom svojom texte, nebojí sa ich a zámerne nimi provokuje. Za používanie šťavnatých výrazov je neustále pranierovaný. Sám tvrdí, že je len zrkadlom spoločnosti a nazýva veci pravým menom. Nedokážem povedať v akej miere ide o kariérnu vypočítavosť na zvýšenie predajnosti albumov, ale funguje to na stopercent. Množstvo rodičov sa chytá na za hlavu a ukazuje na Rytmusa prstom, že kazí mládež a učí ju nadávať.
Bohužiaľ, realita je taká, že nadávky sa učia deti už v škôlke. Neviem prečo, ale moja šesťročná dcéra dokáže sama rozlíšiť, ktoré slovo je neslušné a jednoducho ich nepoužíva. Prieči sa jej to, intuitívne dokáže vycítiť, ktoré slová sa proste nehovoria. Dokonca ma napomína, keď sa mi občas neslušné slovíčko vyšmykne: „Mami, tohle se neříká“, nemilosrdne ma sprdne ma a ja sa vždy zahanbím.
Snažím sa kontrolovať, ale myslím, že to nie je prirodzené. Všetky možné i nemožné nadávky už aj tak dávno počula a je schopná posúdiť, či ich zaradí do slovníka. Pri deťoch, ktoré čaro nadávok práve objavili a neváhajú ich použiť najmä vo vašej prítomnosti (a v tých najnevhodnejších chvíľach), je najlepšie rozumne im vysvetliť, že ide o neslušné slovo, ktoré sa na verejnosti nepoužíva. Väčšinou deti už len na truc začnú slovíčko hovoriť všade, kde vstúpite. Najlepšia stratégia je ignorácia. Dieťa väčšinou predvádzanie prestane baviť, keď nemá obecenstvo.
Nadávky nám dokonca môžu dodať guráž. Keď sa cítime slabí, rezignovaní alebo ako obeť, je predsa lepšie zatnúť päste a povedať: „ja to predsa, ku…a, zvládnem!“ alebo „hlavné, je sa zo všetkého neposrať“. Nadávky nám môžu dodať stratenú odvahu a silu. Znie to absurdne? Hecovanie pomocou nadávok sa používa aj na najnáročnejších výcvikových strediskách pre profesionálnu armádu. Majú pomôcť budúcim vojakom vybičovať svoje výkony na maximum. Ak si dokážete poriadne zanadávať, dokážete sa aj zdvihnúť. Podľa psychiatra Neela Burtona majú vulgarizmy povzbudzujúci účinok. Vďaka nim sa cítime silnejší, stúpa nám sebadôvera a sebavedomie. „Ukážeme, že nie sme pasívne obete, ale že sme to my, kto sme pánmi situácie a môžeme ju dostať pod svoju kontrolu. Pomocou hanlivých slov máme väčšiu silu reagovať, bojovať alebo vrátiť úder,“ dodáva.
Výskumy dokázali, že politici, ktorí vo svojich prejavoch občas použili štipľavejšie slová, boli ľuďom omnoho sympatickejší. Pripadali im zanietenejší a zapálenejší pre danú vec. Preto sa niet čo čudovať, že ašpirant na budúceho amerického prezidenta Donald Trump získava takú popularitu. Vydobyl si ju práve vďaka svojmu neokrôchanému spôsobu komunikácie, ktorého základ spočíva v nadávkach všetkého druhu. God bless, America…
Nadávky môžu pôsobiť aj ako varovanie, hranica, ktorou druhému naznačujeme, prestaň, zachádzať ďaleko. Je to vynikajúci obranný mechanizmus, aby nedošlo k prípadnému fyzickému zraneniu alebo agresívnym výpadom.
Môžete sa tváriť ako dáma, vyrastať v prísnej a konzervatívnej rodine, nadávky patria k životu a nachádzame ich v každodennom živote. Nebrať si pred ústa servítky je zdravé a prirodzené. Človek však musí vedieť kedy a v akej situácii slová správne použiť. Keď budete celý deň chodiť a trúsiť len samé vulgarizmy, asi to z vás lepšieho človeka neurobí. Experiment z Nového Zélandu zistil, že ak chcete kariérne stúpať, mali by ste sa nadávaniu vyhnúť oblúkom. Ľudia totiž spolupracovníkov, ktorí okolo seba sypú príliš mnoho nadávok, neberú vážne a považujú ich za nekompetentných. Aj nadávky je potrebné vedieť dávkovať, aby mohli prejaviť svoje terapeutické a katarzné účinky. Takže, bacha, všetkého veľa škodí. Dokonca aj neslušných slov.
Photo credit © giphy.com, youtube.com
 odvážnym názvom, ale i scenárom, ktorý sa hemžil nadávkami padajúcimi skoro za každou druhou vetou. V konzervatívnejších divákoch zakaždým hrklo, ale film sa stal československým hitom. A je ním doteraz. Nadávanie je pre niekoho priam súčasťou osobnosti, niekto by sa najradšej prepadol od hanby, keď mu z úst vykĺzne nevinné „doriti“. Prečo človek nadáva? A má to pre nás nejaký zvláštny zmysel?){kind=link}