Juniper je najväčším miláčikom Instagramu. Jeho účet má vyše 170 000 followerov a píše sa o ňom v každom online médiu. Nebolo by na tom nič zvláštneho, keby Juniper nebola líška. Áno, presne taká istá hrdzavá líška obyčajná, ktorá žije aj v našich lesoch. To však rozhodne neplatí o Juniper. Jej majiteľka o nej tvrdí, že je to najšťastnejší lišiak na svete.
Nikdy som o líške nepremýšľala ako o zvierati, ktoré by sa dalo skrotiť a žiť s ním pod jednou strechou. Sama majiteľka tvrdí, že i napriek tomu, že Juniper odmalička vyrastala s ňou, stále je to divoké a nebezpečné stvorenie. Na Instagrame vystavuje svoje dohryzené ruky s hlbokými ryhami po Juniperových ostrých zúbkoch. Dôrazne upozorňuje všetkých ľudí, aby neboli príliš pobláznení trendom a nezačali si bezhlavo nosiť domov líšky z umelých chovov.
„Vychovávať líšku sa ani prinajmenšom nepodobá na chovanie psa alebo mačky. Líšky smrdia. Strašne. Ich fekálie a moč je jeden z najprenikavejších pachov vôbec. Neexistuje spôsob ako líšku udržovať voňavú. Vždy si zachováva svoj typický odér. Líšku nemôžete držať 24 hodín, 7 dní v týždni doma. Potrebuje obrovský ohradený výbeh, prinajmenšom 10 x 10 m. Líšky sú strašlivo deštrukčné. Zničia všetko, čo máte v dome. Potrebujú kŕmiť surovým mäsom a kosťami. Tiež potrebujú dostávať pravidelné dávky taurínu, inak môžu oslepnúť, dostať záchvat a umrieť. Musíte si nájsť veterinára, ktorý sa bude ochotný starať o líšku – to väčšina veterinárov nechce…“ hovorí majiteľka Junipera.
Neexistuje overená vakcína voči besnote líšok, takže musíte byť obzvlášť opatrný pre výbere a overiť si ich pôvod. Na dovolenky rovno zabudnite, kto sa vám bude starať o líšku? Navyše, líšky sa vedia upnúť maximálne na jedného človeka, na ostatných ľudí sú zväčša agresívne. Nikdy ich poriadne nenaučíte, aby vykonávali svoje potreby vonku. Líšky sa veľmi ľahko vystresujú, dôsledkom čoho vznikajú nové „nehody“ po celom byte. Líšky hryzú. Často a hlboko. Najmä v mladom veku. V októbri u nich nastupuje zvláštne obdobie, kedy sa počas celého mesiaca chovajú veľmi agresívne a ostražito.
Majiteľka Junipera využíva sociálnu sieť najmä ako edukačný kanál o líškach. Skoro v každom svojom príspevku opakuje, že Juniper nie je domáci „mazlíček“ a že sa nedá vytrénovať ako pes. Človek potrebuje veľkú mieru trpezlivosti, aby dokázal aspoň ako-tak usmerniť líškinu divokú a individualistickú povahu. Aj keď si k vám vypestuje vzťah, vždy ostanete človekom, ktorému nikdy nebude naplno dôverovať.
Vedeli ste, že líšky majú hlasovú škálu až do 5 oktáv? Dospelá líška má až 12 hlasových prejavov, mláďatká 8. Aj to som sa dozvedela z Juniperovho Instagramu, kde si môžete vypočuť jej reakciu na prítomnosť šteniatka v dome. Tiež ma prekvapilo jej okúzľujúce pradenie, keď ju majiteľka hladkala po srsti.
Nepodarilo sa mi vypátrať ako sa vlastne Juniper k svojej majiteľke dostala. Sú známe prípady zachránených líšok z kožušinových fariem, kedy sa radšej umiestnia k človeku, ktorý sa je ochotný o nich starať, akoby zahynuli krutou smrťou kvôli módnym kožuchom.
Juniper je, zdá sa vo svojom domove šťastná, ja sa však vždy pýtam: má právo človek obmedzovať slobodu divokého zvieraťa? Nezabúdajme, že šelma ostane vždy šelmou, či bude spávať v perinách alebo v snehu uprostred lesa…
Photo credit © instagram.com
