Štádiá legislatívneho procesu: ako sa rodí nový zákon?

0
4039

Súdnictvo právo zákony spravodlivosťLegislatívny proces je inými slovami proces, počas ktorého sa zákon stane zákonom od jeho počiatku po vydanie v zbierke zákonov. V podstate je možné hovoriť o životnom cykle myšlienky a jej realizácie do podoby publikovanej právnej normy – zákona. Ako sa vlastne môže stať z myšlienky skutočný zákon a čo tomu predchádza?

Od myšlienky k zákonu
Celý priebeh toho, ako sa z nápadu môže stať zákon je zakotvený v Ústave SR, v zákone o rokovacom poriadku, v Zbierke zákonov a v Legislatívnych pravidlách NR SR.

Legislatívna iniciatíva
Na počiatku je legislatívna iniciatíva. Niekto musí prísť s návrhom nového zákona a tomu sa hovorí legislatívna iniciatíva. Možnosťou iniciovať zákon disponujú výbory NR SR, poslanci parlamentu, jednotlivé zložky vlády, ale aj obyčajní ľudia – občania prostredníctvom petície. Na to, aby sa námet na tvorbu zákona dostal na prerokovanie do parlamentu a mohlo ísť o legislatívnu iniciatívu je potrebných 350 000 hlasov v rámci petície. Až následne pri takomto veľkom záujme verejnosti je možné predkladať návrh z ľudu do parlamentu. Ide napríklad o počet hlasov, ktoré sú potrebné pri referende o určitej politickej otázke. Počet hlasov menší ako 350 000 ľudí spôsobí, že takáto iniciatíva nie je platná.

Návrh na zákon sa pritom podáva už v paragrafovom znení s odôvodnením jeho predkladania, ktoré obsahuje súčasný stav a odôvodnenie potreby nového stavu. Zároveň obsahuje spôsob vykonania, ako aj dosah tejto úpravy po hospodárskej a finančnej stránke. Myslí sa tým najmä fakt, či zavedenie nového zákona nebude problematické pre nákladovosť, alebo nemožnosť zavedenia z dôvodu neprimeranej záťaže. Zákon by mal byť posúdený, či nie je v konflikte s ústavou a inými zákonmi. Ak návrh predkladá niekto iný ako vláda samotná, vláde ho predkladá predseda NR SR (Národnej Rady Slovenskej republiky)

Prerokovanie návrhu
Každý návrh zákona sa prerokováva v rámci oficiálnych dvoch alebo troch čítaní. V Prvom čítaní prebieha všeobecná rozprava o tomto zákone, prípadne prichádzajú námety na úpravu, kritika, alebo prebieha diskusia o potrebách a nepotrebnosti takéhoto zákona. V Prvom čítaní sa nepredkladajú doplnenia. V Druhom čítaní sa zákon dostáva k výborom, ktorých sa týka a vtedy je možné predkladať doplnenia a zmeny. Tento proces je nesmierne dôležitý, keďže sa prehodnocuje, či predkladaný zákon nie je v rozpore s Ústavou, niektorým so zákonov v platnosti či v prípade, či nie je v nesúlade s niektorou s medzinárodných dohôd a podobne. Po skončení rozpravy v rámci Druhého čítania sa o zákone hlasuje. Gestorský výbor zjednotí stanoviská ostatných výborov pre konkrétne oblasti a vzniká správa výborov ako podklad pre rokovanie NR SR. Po skončení rozpravy v Národnej Rade prebieha hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.
Tretie čítanie sa netýka všetkých častí predkladaných zákonov a prebieha len v častiach kde sa počas 2. čítania upravoval a dopĺňal. Prebiehajú opravy len menších chýb, gramatiky, prípadne zásadné zmeny prebiehajú, ak ich predloží minimálne 30 poslancov.

Hlasovanie o návrhu zákona
Aby sa zákon vôbec mohol dostať na podpísanie, je potrebné ho schváliť. Pre schválenie bežného zákona postačí v prípade Slovenskej republiky nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, čiže z počtu 150 poslancov je potrebných aspoň hlasujúcich 76 poslancov. V prípade ústavných zákonov je nevyhnutná účasť pre schválenie zmien či doplnení Ústavy viac ako 3/5 všetkých poslancov. Aby takýto zákon mohol byť schválený, je potrebné dosiahnuť počet hlasov 3/5 z počtu 150 poslancov, čo je 90 hlasov a viac. V literatúre je možné pojem potreby potrebného minimálneho množstva poslancov nájsť aj pod pojmom kvórum.

Podpísanie schváleného návrhu zákona
Signácia návrhu zákona je v rukách troch vládnych predstaviteľov. Ide o predsedu NR SR, predsedu vlády SR a prezidenta. Ten podpisuje jemu predložený zákon a môže využiť aj svoje právo vrátiť zákon späť do parlamentu s odôvodnením. Ide o „suspenzívne veto“. Do Národnej rady SR ho vracia na opätovné prerokovanie 2. a 3. čítania. Vláda po nich môže znova zákon posunúť prezidentovi na podpis, ale taktiež môže prelomiť toto „veto“ a zákon vyhlásiť aj bez podpisu prezidenta.

Vyhlásenie nového právneho aktu
Posledným štádiom legislatívneho procesu je vyhlásenie zákona, alebo ak chcete právneho aktu. Zákony s celoštátnou platnosťou sa vydávajú v Zbierke zákonov SR, ktorá je v správe Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Zákony s miestnou platnosťou sa vyvesujú na nástenke spravidla na 15 dní.
Zákon vstupuje do platnosti jeho publikovaním. Pozor na pojmy platnosť a účinnosť. Účinnosť zákona je iný časový údaj, ktorý môže byť definovaný priamo v predpokladanom zákone. Pokiaľ nie je účinnosť definovaná priamo v právnom predpise, má sa za to, že účinnosť začína 15.tym dňom od platnosti zákona.