Šanca užiť si rozprávkovú noc, kniha Zbohom, nevinnosť!

0
1732

Zbohom nevinnosť„Ako je možné, že som stále panna?!“Toto si neustále opakuje pri pohľade do zrkadla Bliss. Pritom je to na prvý pohľad príťažlivá a bezproblémová študentka herectva. Je obklopená množstvom priateľov, ktorí ale netušia, že ju čosi také zožiera. Teraz nastal čas s tým skoncovať. Zbohom, nevinnosť!

Bliss už nebaví byť poslednou pannou v okolí a tak sa s pomocou svojej „sexom ošľahanej“ kamarátky Kelsey rozhodne pre radikálne riešenie. Navlečie si úzke šortky, čierne čipkované tielko a vyrazí do blízkeho baru. Po vypití pár pohárikov narazí na zaujímavého mladíka menom Garrick. Ten je zahĺbený do čítania Shakespeara, no preskočí medzi nimi iskra a Bliss dostane šancu užiť si noc s rozprávkovým sexom…

V poslednej chvíli však spanikári a utečie pod absolútne priehľadnou zámienkou. Na druhý deň ju čaká šok a Bliss takmer omdlie. Zisťuje, že Garrick, ktorý pred necelými ôsmimi hodinami ležal nahý v jej posteli, je jej novým profesorom! Bliss sa ide prepadnúť od hanby a to sa semester iba začína. Ako na potvoru naráža na príťažlivého učiteľa na každom rohu a trapasy pribúdajú. Hoci sa obaja zhodli, že ich posteľové dobrodružstvo bol obrovský omyl, Garrick po nej neustále poškuľuje. Alebo si to Bliss len namýšľa?

Novinka Zbohom, nevinnosť je neuveriteľne vtipná, čítavá a na jedno prečítanie. Vďaka nej sa autorka Cora Carmacková zaradila do rebríčka najpredávanejších autorov New York Times a USA Today. Nasledovali ďalšie diely, ktorými potvrdila svoje postavenie medzi najúspešnejšími autormi románov pre mladých.

Začítajte sa do úryvku z novinky Zbohom, nevinnosť:

Vtedy som si ho všimla.
Vlastne nie, najprv som zbadala jeho knihu.
Neodpustila som si uštipačnú poznámku. „Ak to má byť nejaký nový trik na balenie žien, mal by si si nájsť trochu rušnejšie prostredie.“

Pozrel na mňa a zrazu som nevládala prehltnúť. Sedel predo mnou najkrajší muž, akého som v ten večer videla – blond vlasy mu padali do krištáľovomodrých očí, s neoholenými lícami vyzeral mužne, hoci nebol príliš zarastený a pohľad na jeho tvár by rozospieval aj chór anjelov. Ja som sa však nepustila do spevu, práve naopak, zízala som naňho ako hlúpa. Prečo som len zastala? Prečo som zo seba musela zakaždým spraviť úplného idiota?

„Prepáč, čo si vravela?“
Ešte stále som vpíjala jeho dokonalé vlasy a žiarivé oči, takže chvíľu trvalo, kým som našla správne slová. „Hovorím o tej knihe. Kto už len číta Shakespeara v bare, pokiaľ nejde o trik na balenie žien? Mal by si si sadnúť dopredu, možno by si tam mal viac šťastia.“
Dlho mlčal, no napokon sa uškrnul a odhalil skvostný chrup.
„Bohužiaľ, nie je to trik, ale zdá sa, že sa mi celkom darí aj tu.“
Dokelu. Britský prízvuk! Panebože, umieram.
Dýchaj. Potrebovala som sa nadýchnuť.
Len pokoj, Bliss.
Odložil knihu, no najprv si pozorne označil stránku. Preboha, on to nepredstieral, naozaj čítal Shakespeara v bare!
„Takže si sem neprišiel niekoho zbaliť?“
„Veru nie, aspoň doteraz som to nezamýšľal.“
Môj analytický mozog okamžite postrehol ten dodatok. Doposiaľ sa nesnažil niekoho zviesť, ale teraz…
Znovu som si ho prezrela. Stále sa usmieval – s nádhernými zubami a sexi strniskom vyzeral na zjedenie. Rozhodne by som si dala povedať, a to ma na chvíľu šokovalo.