Vďaka talianskej sopke Roccamonfina sa podarilo pred pár rokmi vedcom zdokumentovať najstaršie ľudské stopy z doby kamennej staré 350 tisíc rokov. Práve po výbuche sopky v mäkkej usadenej láve zanechali celkovo až traja ľudia stopy po lezení zo svahu dole a následný ďalší výbuch sopky prikryl tieto odtlačky popolom, čo ich zakonzervovalo až do dnešnej doby. Čo sa vôbec podarilo vedcom a antropológom zistiť z obyčajných stôp v hornine?
Len z odtlačkov nôh vyčítajú mnohé
Staršia doba kamenná nám zanecháva len hmotné pramene často len formou archeológie. Stopy nebývajú časté, skôr priamo kosti, či odtlačky kostí. Pár kilometrov od mesta Neapol museli zrejme ľudia druhu Homo erectus alebo Homo heidelbergensis unikať pred vybuchujúcou sopkou. V stopách je možné nájsť miesta, kde sa jedna z unikajúcich osôb rozhliadala a hľadala lepšie miesto, pri iných stopách sa podarilo objaviť miesta, kde sa pridržiaval rukami podobne, ako sa dnes uchytí bežne horolezec lezúci po skalách dole. Na stopách je viditeľné aj miesto, kde sa noha pošmykla, prípadne, kde človek zrýchlil. Tých pár stôp umožnilo odborníkom priblížiť aj približnú výšku jedného z unikajúcich. Merať mohol okolo 150 centimetrov a jeho chodidlo malo len niečo cez 20 centimetrov. Len z odtlačkov nôh je možné zistiť mnoho údajov, najmä ak je ich viac. Vzdialenosť od seba dáva informáciu o rýchlom, či pomalom pohybe. Podľa toho je možné vypočítať aj približnú váhu, či výšku. Mnohé tieto pramene je však nutné doplniť aj inými výskumami, aby vytvorili ako taký obraz. V každom prípade aj obyčajné stopy v sopečnej hornine sú pre vedu nesmierne cenné. MIestni hovoria, že o stopách vedeli celé roky, no nepripisovali im žiaden veľký význam.
