Jeseň je v plnom prúde. Pomaly sa ochladzuje, opadáva lístie, dni sa stávajú kratšími. Je to čas, kedy sa pripravujeme na príchod zimy, ale aj čas kedy si spomíname na našich blízkych, ktorí sú už nebohí, čas kedy im ideme na hroby zapáliť sviečku. Ide o Sviatok všetkých svätých, ktorý pripadol na 1. novembra. Na tento sviatok sa viaže aj Pamiatka zosnulých, ktorý je 2. novembra.
Čas myslieť na tých, ktorí už nie sú medzi nami
Sviatok všetkých svätých je pre nás tradičný tým, že navštevujeme cintoríny a spomíname na našich blízkych, ktorí už nie sú medzi nami. Na hroby ukladáme vence a kvety, zapálime sviečku. Takto im vzdávame úctu a posielame odkaz na onen svet, že aj keď nie sú pri nás, stále na nich myslíme. Cintoríny večer svetielkujú všetkými farbami a vytvárajú okolo seba zvláštnu atmosféru.
Vznik sviatku
Vznik Sviatku všetkých svätých sa vo východnej cirkvi datuje už od 4-tého storočia. V západnej cirkvi to bolo o niečo neskôr, v 7. storočí. Prvým dňom, kedy sa v Rímskej ríši oslávil Sviatok všetkých svätých bol 13. mája 609. Zmenu dátumu slávenia sviatku z 13-tého mája na 1. novembra zaviedol pápež Gregor III. Pápež v tento sviatočný deň slávnostne posvätil kaplnku v Bazilike sv. Petra k úcte všetkých svätých. Dôvodom bol fakt, že existuje mnoho svätých, ktorí nemajú svoj sviatok počas roka. Ďalšia zmena prichádza približne o 100 rokov neskôr, kedy pápež Gregor IV. rozšíril tento sviatok na celú cirkev a odvtedy sa slávy každý rok v daný deň po celom svete.
Korene, ktoré siahajú oveľa dávnejšie
Pravdou však je, že korene tohto sviatku siahajú oveľa, oveľa dávnejšie, ešte do čias pohanských. Sviatok všetkých svätých má svoj pôvod v keltskej kultúre. Kelti mali svoj sviatok Samhaim, ktorý slávili v deň keltského Nového roka, čo malo pripadať práve na 1. november. Starí Kelti verili tomu, že v túto noc sa prelína svet živých zo svetom mŕtvych. Preto Kelti zapaľovali oheň, aby mŕtve duše našli cestu do príbytkov živých a aby mohli stráviť noc so svojimi blízkymi. Svetlo – horiace sviece na hroboch v dnešnej podobe symbolizuje život. Naša cirkev prebrala tento sviatok a upravila ho do podoby, v akej ho poznáme dnes, tak, ako sme to popisovali vyššie.
Pamiatka zosnulých
Hneď po Sviatku všetkých svätých prichádza Pamiatka zosnulých, sviatok, ktorý je u nás rozšírený aj pod názvom Dušičky. Tento sviatok má svoju tradíciu od roku 998, kedy opát Odilo v benediktínskom kláštore Cluny zaviedol tradíciu 1. novembra od večera vyzváňať a spievať žalmy za mŕtvych a na druhý deň, čiže 2. novembra slúžiť veľkú zádušnú omšu. Vplyv clunyjských mníchov bol veľmi silný a vďaka tomu sa táto tradícia v 11. storočí rozšírila. V Ríme ju prijali až v 14-tom storočí.
Sviatok všetkých svätých a Dušičky sú určené najmä nato, aby sme zašli na hroby našich blízkych a zaspomínali si na nich. Stávajú sa však aj výbornou príležitosťou, aby sa stretla celá roztrúsená rodina. Počas roka nie je veľa času na návštevy, ak príslušníci rodiny bývajú od seba niekoľko desiatok, či stoviek kilometrov. A tak majú možnosť stretnúť sa aspoň v tento sviatočný čas.
Pre Zaujimavosti.net pripravila Tina
Comments are closed.