Neraz sme mali možnosť počuť o hrdosti Maďarov na svoju čistú maďarskú krv, neraz sme počuli názory nacionalistov, či maďarských, alebo slovenských o nadradenosti nad ostatnými. Podpásovku však môžu dostať všetci tí, čo to s národnou hrdosťou preháňajú. Prečo?
Pozrite sa na históriu… prekvapivú históriu
Starí Maďari postupovali Európou od východu, neraz ničili čo prišlo a postupovali bez dlhodobého zastavenia. Ich život nepoznal usadlý život, poľnohospodárstvo, obrábanie polí, obstarávanie potravy drinou. Ich postup Európou zastavila definitívne až bitka pri rieke Lech 10. augusta 955 pri Augsburgu, kedy sa Nemecké kráľovstvo spojilo s viacerými štátmi a kniežactvami, aby definitívne skoncovalo s Maďarmi. Počet vojakov Maďarov sa odhaduje na 50 000 nie veľmi dobre ozbrojených prevažne pešiakov, pričom drvivá väčšina v boji zahynula, alebo bola zranená. Nie je dramatizáciou a preháňaním, že starí Maďari vyzabíjaní a utekajúci z bojiska ako porazení sa presunuli na územie rozprestierajúce sa na juhu Veľkej Moravy, v lokalite dnešného Maďarska a na územia nachádzajúce sa v okolitých krajinách. Dôvodom, prečo sa tu usadili, boli výborné podmienky a čuduj sa svete, priateľstvo Slovanov, ktorí sa bez veľkých výraznejších bojov spriatelili. Maďari, ktorí sa odrazu museli naučiť existovať usadlým životom prevzali od Slovanov, ktorí žili rozptýlene na celej ploche, ich spôsob života. Hospodársky vyspelí Slovania dokázali naučiť Maďarov postupy, spôsoby obživy a svedčí nám o tom aj jazykový vývoj názvov v maďarčine. Výrazy, ktoré kočovníci nemali ako poznať, museli prebrať, alebo ich upravili pre svoju výslovnosť. Boli to práve Slovania, ktorí mali otvorenú náruč a prijali ich, naučili prežiť a následne žili spoločne.
Slovania a Maďari sa asimilovali, aj asi (aj určite) milovali
Počty populácií v jednotlivých regiónoch boli v minulosti celkom iné, ako dnes. Populačná expanzia nastala v celej Európe až v stredoveku a novoveku. V čase príchodu Maďarov sa mnohí spriatelili so Slovanmi na toľko, že dochádzalo k prirodzenému miešaniu obyvateľstva. Slovanské jazyky a maďarský jazyk žili niekde v prevahe jedného, inde v prevahe toho druhého. V prípade Maďarov je však úctyhodné, že najmä na svojom súčasnom území rástla skôr ich populácia a zvyšovali svoj vplyv. Veľmi rýchlo sa aj vďaka poznaniu a vzdelaniu od Slovanov, možno inšpirovaní cudzinou a okolitými štátmi, rozhodli vytvoriť štát, ktorý južne od Veľkej Moravy preberal jednotlivé komitáty. Pred rokom 1000 vznikol prvý štát a v roku 1000 za vlády kráľa Štefana sa začalo šíriť v pohanskom prvom uhorskom kráľovstve kresťanstvo prebraté práve od Slovanov. Kráľ Štefan sa práve za túto podporu šírenia viery stal aj svätým.
Pôvodne veľkomoravské komitáty sa začali postupne meniť na uhorské komitáty, alebo skôr župy, čo však prebiehalo niekoľko storočí. Obsadzované územie s uhorským vplyvom vyžadovali ich jazyk, ich zákony a ich pravidlá nie ihneď po pripojení k už vyformovanému Uhorskému kráľovstvu. Obsadenie komitátu a jeho prebratie znamenalo vyslanie vojska, úradníkov a mozgov. Pochopiteľne obyvateľstvo migrovalo všetkými smermi a nečudo, že z pôvodnej čistej maďarskej krvi nezostalo podľa viacerých genetických prieskumov a kulturológov veľa čistého. Zmiešané páry a migrácia premiešali krv na toľko, že nemôžeme hovoriť ani o čistej slovenskej krvi.
Slováci sú tiež pekný mix
Slováci majú vo svojich génoch výrazný vplyv mnohých národov a lokalít. Slovania, ktorí sa objavili ako prví na našom území, dorazili na územie starých Keltov. Aj medzi nimi došlo k miešaniu génov. Kelto-Slovania však nie sú žiadnym finále. Stredné Slovensko bolo v minulosti osídľované chorvátskymi kolonizátormi v tisícoch, východné Slovensko má výrazný vplyv z Ukrajiny, západné Slovensko taktiež. Vynechať nemôžeme ani valašských kolonizátorov prichádzajúcich z Balkánu, ktorí sa postupne presúvali z východu až na severnú Moravu. Smerom z Ukrajiny na Slovensko priniesli pravoslávnu vieru, avšak ich pomalý postup spôsobil, že za Liptovom už nie je po pravoslávnych pamiatkach a vplyve už ani stopy. Veď z valachov už boli dávno Slováci, veď ich ovce šli po vlastných a presun jedného stáda trval aj desaťročia, či storočia. V čase vpádu Turkov do Európy utieklo z Chorvátska opäť niekoľko tisíc obyvateľov, usídlili sa napríklad aj pri Bratislave (súčasný Chorvátsky Grob). Po odchode Turkov z Európy sa presídlilo spolu s chorvátskou šľachtou, ktorá predtým utekala pred Turkami a ukrývala u nás, aj nemálo Slovákov do Chorvátska. Dodnes sú tam lokality so Slovákmi, ktorí si zachovávajú rodnú reč, no akceptujú ako úradný jazyk ten chorvátsky, prípadne v Srbsku srbskí. Do banských a priemyselne vyspelých regiónov severného Uhorska prichádzali aj Nemci. Vo veľkom sa prejavoval vplyv nemeckého obyvateľstva v jazyku, v hospodárskom vývoji, ale aj vplyve viery na konkrétnom území. Opäť došlo k výraznému premiešaniu obyvateľstva. Výrazne nakoniec obyvateľstvo premiešali nakoniec maďarské gény, či skôr už dostatočne premiešané slovansko-maďarské. Nakoniec možno spomenúť posledné výrazné miešanie obyvateľstva po vytvorení prvej Československej republiky. Práve z Čiech na naše územie prišlo veľké množstvo vzdelaných úradníkov, učiteľov, policajtov. Všetko to boli Česi, ktorí si neraz našli manželky, splodili deti a obohatili tak pestrý genofond našej malej krajiny o ďalšie, aj keď už blízke slovanské gény.
Aký nacionalizmus a aký nadradený národ?
Nacionalizmus vyznieva z vedeckého a genetického hľadiska trochu ironicky. Tak ako údajne v génoch Adolfa Hitlera existovala nie tak dávna prímes černošského afrického obyvateľstva, sa napríklad v krvi najväčšieho slovenského národniara Jána S. môžu nachádzať 3 percentá génov vyznačujúcich sa prvkami, ktoré sú charakteristické pre gény pochádzajúce z oblastí pravlasti Maďarov. Tak ako by s nacionalistickými výpadmi nemusela provokovať jedna strana, nemusela by ani tá druhá. Boli to práve Slovania, ktorí Maďarov vítali s otvorenými náručiami, naučili prežiť usadlým spôsobom a hospodáreniu. Dnes už ťažko povedať, či mali na výber. V každom prípade však ani jeden národ nie je čisto maďarský, alebo čisto slovenský.
Čistá krv konkrétneho národa
Niečo také nikdy neexistovalo, pretože každý jeden máme nad sebou koláčik s rôznymi pomermi rôznych prímesí. Neexistuje slovenská krv, neexistuje ani krv maďarská. Existujú len oblasti, ktoré sú niečím charakteristické a vyvíjali sa samostatne dosť dlho na to, aby sa v nich vytvorili prvky odlišujúce sa od ostatných. Aj napriek tomu, že hrdý Slovák vôbec nemá čistý slovanský genetický kód, nejde o dôvod zatratenia národnej hrdosti. Stále totiž môžeme byť hrdí na svoju krajinu, jej históriu, silu a to, čím sme presvedčení že sme. Nuž a teraz po vyzbrojení s novými informáciami by bolo možno na mieste skoncovať s akýmikoľvek provokáciami. Veď Slováci majú v sebe výraznú časť maďarských génov a Maďari zas tých slovenských. S tým už nikto nič nespraví a je celkom jedno, či ste blondiak s modrými očami. To totiž neznamená nič zásadné.
Zaujímavosť na záver: zaujímavý by bol pohľad na genofond Turecka. Ako vojnovú korisť si brali aj deti, s ktorými bola lepšia manipulácia a obstarávanie vojakov, či bežného obyvateľstva. Medzi Turkami by sme našli aj slovanské gény, ale tiež napríklad grécke, románske, ukrajinské, arménske a mnohé iné. Pestré to majú aj v USA, aspoň mimo uzavreté tradičné komunity prisťahovalcov z Britských ostrovov a mimo Emishov. Veď spojené štáty sú tvorené prisťahovalcami z celého sveta.
Prečítajte si viac o Keltoch a Slovanoch v našich článkoch venovaných národným dejinám. Zaujimavosti.net sa tejto téme výrazne venujú a radi sa budú aj naďalej. Tento bol aktualizovaný v priebehu apríla 2015.
