Dňa 28. júna zomreli František Ferdinand d’Este aj Martin Benka

0
3459

Z pohľadu historického je dnešok zvláštnym výročným dňom. 28. júna sa totiž v histórii aj nášho vývoja odohralo niekoľko udalostí, ktoré boli spojené s politikou, alebo vojnou. V tento deň, ale v iných rokoch sa udialo niekoľko významných, alebo vážnych udalostí pre Európu a svet. Ktoré to boli?

Atentát na Františka Ferdinanda d’Este
Nástupca rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda zabili v roku 1914 presne 28. júna v Sarajeve. Napadlo ho niekoľko atentátnikov no skončilo to nezdarom. Nakoniec ho o niekoľko hodín aj spolu s jeho manželkou  zastrelil Gavrilo Principe. Šlo o sprisahanie, do ktorého boli zapletení aj vysokí štátni funkcionári. Atentát na následníka trónu bol aj zámienkou pre I. svetovú vojnu. Nie však priamo. Z počiatku malo Rakúsko-Uhorsko zámienku pre vyhlásenie vojny Srbsku, no práve toto pomohlo vzniknúť I. svetovej vojne, ktorá zasiahla takmer celú Európu.
Nehovorí sa však priveľmi o tom, čo vlastne zapríčinilo zabitie Františka Ferdinanda.

Srbsko zažívalo už od roku 1878 búrlivé obdobie. Patrilo pod Osmanskú ríšu, no správu nad Srbskom získalo Rakúsko-Uhorsko. To sa rozhodlo v roku 1908 pripojiť k svojej ríši Bosnu a Herzegovinu. Sbrsko s tým nesúhlasilo. Svoj nesúhlas zdieľalo aj s vtedajším cárskym Ruskom, no len krátko, keďže vojenský zásah a spolupráca s Ruskom by bola pre nepodporu ostatných mocností len boj dvoch, proti ostatným. V rokoch 1912 a 1913 sa Srbsko venovalo iným problémom, vojenským zásahom k sebe pripojilo Macedónsko a časť vtedajšieho územia okupované Bulharskom. O rok sa v hlavnom meste Bosny v Sarajeve odohral atentát. Pred obedom už dvaja atentátnici nezaútočili, hoci mali možnosť. Neskôr jedna z bômb pod autom explodovala s oneskorením a zranila dve desiatky ľudí. Zhrozený František Ferdinand z „privítania“ skrátil svoj program v hlavnom meste, aby sa mohol pozrieť na zranených po výbuchu. Gavrilo Princip, zodpovedný za smrť nástupcu trónu a jeho manželky, ako jediný úspešný atentátnik dostal príležitosť len náhodou, keď sa nečakane vozidlo s dôležitou posádkou ocitlo na ceste v jeho blízkosti. Každý útočník, či úspešný, alebo neúspešný, bol po atentáte zadržaný. Na trestnej lavici sa v priebehu troch rokov stretlo, alebo vystriedalo viac ako 20 ľudí. 5 rozsudkov bolo trestom smrti, z toho vykonané tresty obesením boli len tri a dvaja boli oslobodený na základe čiastočného znovuotvorenia prípadu a rozhodnutia cisára Františka Jozefa. Samotný útočník Gavrilo Pricip dostal trest 20 rokov. Zomrel v českej pevnosti Terezín 28 apríla 1918. Podľa niektorých zdrojov zomrel na tuberkulózu a vysokú podvýživu. Guľka, ktorá začala I. svetovú vojnu z tela Františka Ferdinanda sa nachádza v Čechách na zámku Konopiště, čo bolo letné sídlo nástupcu trónu.

Ďalšie historické momenty týkajúce sa 28. júna

  • Podľa gregoriánskeho kalendára v rovnaký deň (podľa nášho 15. júna), ale niekoľko storočí skôr, presne v roku 1389 sa odohrala bitka na Kosovom Polji. Bojovali proti sebe Srbsko s Bosnou proti osmanskej ríši vedenej sultánom Muradom I. Srbom pomáhali aj Albánci, Bulhari, aj oddiely z Uhorska.
  • Eduard IV. bol v roku 1461 korunovaný za anglického kráľa.
  • Karol V. Habsburský bol 28. júna 1519 korunovaný za kráľa Ríše Rímskej. Mimo to bol kráľom Španielska, vojvodom Burgundska a arcivojvodom Rakúska.
  • Do tretice ďalšia korunovácia sa odohrala v roku 1838, kedy kráľovskú korunu Anglicka získala najdlhšie vládnuca a milovaná kráľovná Viktória.
  • 28. júna 1919 bola podpísaná Versailleská mierová zmluva, ktorá ukončila I. svetovú vojnu.
  • V tento deň však začalo niekoľko bitiek počas II. svetovej vojne, mimo iných najmä bitka o Stalingrad, v ktorej Rusko utrpelo vážne straty, no Nemecko po tvrdých bojoch tento ťah prehralo.

Martin Benka
Sme Slováci. Preto nezabudnime ani na 41. výročie úmrtia slávneho a uznávaného maliara, grafika, ilustrátora, ale aj esperantistu Martina Benku. Najvýraznejší slovenský maliar, ktorý sa venoval maľovaniu bežných dedinských motívov je azda našim najslávnejším maliarom. Nositeľ titulov akademický maliar, národný umelec. Ovládal medzinárodný jazyk Esperanto ktorý použil aj na maľované pohľadnice. Jeho obrazy sú jedny z najcennejších. Narodil sa 21. septembra 1888 v Kostolišti a zomrel 28. júna 1971 v Malackách. Pochovaný je na Martinskom cintoríne.