Pokec je nástroj komunikácie medzi ľuďmi, nástroj zoznámenia, zabijak času a pre niekoho zrejme aj zdrojom peňazí. Tisícky ľudí, čo sú závislí na pokeci, vedia o tom, čo sa všetko na pokeci deje. Mladé dievčatká dostávajú ponuky pedofilov, staršie ženy sú zaplavované obscénnymi návrhmi nadržaných chlapov, chlapci sa vydávajú za dievčatá a ak sa jedna chce presvedčiť o nevere svojho priateľa, napíše mu z nafingovaného účtu nejaké lichôtky. Pokec bol predvídateľný a stále je. Len pred niekoľkými mesiacmi dosť nenápadne skopíroval Facebook s jeho nástenkami a možnosťami, k čomu sa však pridali aj určité vylepšenia. Môžete nahlasovať príspevky, pokiaľ sa vám zdajú nevhodné, ale čo na tom, že mnohé ako nevhodné ani na prvý pohľad nevyzerajú. Za jediný deň môžete v hociktorej miestnosti nájsť gaya čo hľadá gaya, mladého chalana, čo by rád popísal s babenkou s foto, hlavné že on magor sám fotku neukáže… vieme prečo. Do toho desiatka báb, čo niekoho hľadá, ale podmienka je, aby mal auto, prachy a čas… nuž a zakončíme to miestnosťami, kde sú diskusie o absolútnych banalitách písané v šialenom jazyku tupej jazykovej výbavy typu omg, lol, cawwesz lud1a a pod. V mysli vám behá, ako sa vám podarilo nájsť až tisíc báb s fotkami, kde vidno ruku držiacu fotoaparát, našpúlené pery, čmeliačie okuliare niekde v kúpeľni, alebo na svojej posteli so stenou polepenou Robbiem Williamsom, či ešte ako v jednom nenemovanom prípade pozabudnutými skupinami Lunetic a Kelly Family (zrejme fotené v spálni svojej mamičky na návšteve u starých rodičov). Obohatia to fotky chalanov, kde každý jeden vyzerá super, ťažký frajer na ktorého nikto nemá. Ak by ste veľmi hľadali medzi stredným Slovenskom, nájdete aj skupinku kamarátov, doslova sociálnych prípadov, kde má každý jeden tú istú hrubú reťaz a skvelú bundu, čo si ju navzájom požičali pre dobrý imidž fotografie a pôvodne patrila tomu chalanovi, čo ju v tej chvíli ešte hľadal v bare na kresle. Po veľkej analýze sa na nástenke podarí nájsť odkaz „Som maldá mamička, mám veľké problémy a potrebovala by som finančne pomôcť!“ tak si poviete, že toto snáď nebude nejaký omyl a pokus o podvod. Niekto čo by sa hral na slobodnú mamičku, ktorú nechal jej starý v problémoch, to by si vymyslel naozaj len úbožiak. Napíšete jej, či to myslí vážne, na fotografii je viditeľná mamička s dieťatom, ale fotografia je vám povedomá, len neviete odkiaľ… neodpisuje, čo dáva tušiť, že má zrejme záplavu ponúk o pomoc. A keď odpíše, napíše rovno sumu, koľko chce bez ďalších rečí.
– Naozaj by takto niekto písal, že chce pomôcť?
– S fotografiou a takýmto textom bez nejakých ďalších okolkov?
– Presne vie aj akú sumu potrebuje? To má super, že vie čo chce.
Vec je nápadná v niekoľkých bodoch. A je smutné, že celú vec zrejme len niekto využíval. Ak sa nájde dobrák, čo by jej ich poslal, neuvidí ani ju, ani peniaze. A na druhej strane pritom sedí šikovný mladík, ktorý si myslí, že je jeho práca nevystopovateľná. Alebo mamička, ktorá vážne potrebuje peniaze, ale zrejme má problémy vyjadrovať sa, rozmýšľať a vôbec nemá strach z toho, čo bude, a kto by ju poznal. Nemá strach u určitého poníženia, ak musí žiadať o pomoc takouto cestou na mieste, kde by aj darca možno zostal anonymný. Pripadá mi to celé zvláštne a to je len jediná kvapka v mori z toho, čo sa dá na pokeci nájsť.
Comments are closed.