Unikajúca zemská atmosféra by mohla ZNIČIŤ všetok život na našej planéte a zmeniť ju na nevľúdne teleso podobné Marsu. Každú minútu unikne zo zemskej atmosféry do vesmíru 181kg vodíka a 3kg hélia.
Tip redakcie: Ako bývajú „hviezdy“ počas Vianoc?
Podľa slov istej odborníčky by proces známy ako atmosférický únik mohol jedného dňa zabiť všetok život na našej planéte. Spomínaná astrofyzička vyhlásila, že unikajúce plyny by mohli o niekoľko miliárd rokov zmeniť našu planétu na vysušený a pustý svet, akým je napríklad Mars. Anjali Tripathiová z Harvardovho-Smithsonovho centra pre astrofyziku vysvetlila na portáli TED, ako by mohol atmosférický únik viesť k úplnému vysušeniu našej planéty.
V ďalekej budúcnosti bude slnko žiariť ešte jasnejšie. Horúčava zo slnka bude čoraz silnejšia a únik plynov zo Zeme bude pokračovať. „Môžeme očakávať, alebo sa aspoň pripraviť na skutočnosť, že v ďalekej budúcnosti bude Zem vyzerať ako Mars,“ vyhlásila. „Náš vodík z vody, ktorá sa rozkladá, bude unikať do vesmíru čoraz rýchlejšie, takže nám nakoniec zostane iba suchá, červenkastá planéta. Nemajte však strach. Potrvá to niekoľko miliárd rokov, takže zostáva dosť času na prípravu.“ Atmosférický únik je únik plynov z atmosféry planéty. „Každú minútu unikne zo Zeme do vesmíru 181kg vodíka a 3kg hélia,“ tvrdí Tripathiová. „A tieto plyny sa už nikdy nevrátia.“
ATMOSFÉRICKÝ ÚNIK
Atmosférický únik poháňajú hviezdy, ktoré vyžarujú svetlo a teplo. Atmosféry planét sa tak zohrievajú a ich časti unikajú do vesmíru. Spomeňme si napríklad na teplovzdušný balón či lampióny šťastia. Jasne pri nich vidíme, že horúci vzduch poháňa plyny smerom dohora.
Pri dostatočnom množstve energie a tepla, ktoré vyžaruje naše slnko, môžu ľahké plyny viazané iba na gravitáciu unikať do vesmíru. Tieto plyny tvoria našu atmosféru a práve pre ne vyzerá naša Zem na fotografiách z medzinárodnej vesmírnej stanice, akoby ju obklopovala akási tenká modrá čiara.
„Vďaka tejto jemnej vrstve okolo našej planéty prekvitá u nás život. Ochraňuje Zem pred negatívnymi javmi a vpádmi, napríklad meteoritov a iných cudzích telies. Je to úžasný jav. Takže skutočnosť, že sa pomaly stráca, by nás mala aspoň trochu vyľakať.“
Vedci sú presvedčení, že v dávnej minulosti sa niečo podobné udialo aj na Marse. Že kedysi nebol taký suchý, no atmosférický únik ho zmenil na vyprahnuté prostredie, aké poznáme dnes.
„Mars, náš najbližší sused, je oveľa menší než Zem, takže je na ňom oveľa slabšia gravitácia, ktorá by držala jeho atmosféru,“ tvrdí Tripathiová. „Hoci má Mars svoju atmosféru, je tenšia ako naša, zemská. Len sa pozrite na jeho povrch. Sú tam krátery, ktoré naznačujú, že Mars nemal atmosféru, ktorá by zabránila nárazom cudzích telies. Vidíme, že je to červená planéta, a to spôsobil atmosférický únik. Práve preto si myslíme, že Mars nebol kedysi taký vysušený. Keď mala voda dostatok energie, rozložila sa na vodík a kyslík. Vodík je veľmi ľahký, takže unikol do vesmíru, a kyslík, čo zostal, zoxidoval povrch na Marse. Preto vyzerá ako zhrdzavený.“
Znamená to, že ak sa to isté stane na Zemi, náš domov by sa mohol tiež zmeniť na červenú planétu.
Zdroj: http://www.dailymail.co.uk
Comments are closed.