Tento článok patrí do série s názvom Obchodné praktiky, ktorá každý týždeň ponúka rôzne tipy odborníkov, ako dosiahnuť rýchle a účinné výsledky v čomkoľvek – od vytvárania dobrých vzorov správania až po zháňanie peňazí. Tento týždeň nám na fortune.com radí profesor psychológie z Newyorskej univerzity Peter Gollwitzer, ktorý sa špecializuje na vzťahy medzi cieľmi a správaním, ako si zlepšiť návyky.
Tip redakcie: Vedci objavili „svätý Grál“, ktorý zmení úplne všetko
Každý človek má zlozvyky. Možno aj vy patríte k tým, ktorí zaháňajú stres jedlom či podporujú dobrú náladu alkoholom. Iní trávia veľa času na sociálnych sieťach alebo sa púšťajú do zbytočných hádok s kolegami, priateľmi, blízkymi.
Ak chcete svoje zlozvyky zmeniť, priatelia aj terapeuti vám možno radia, aby ste si z nich jednoducho urobili svoj cieľ a nespustili z neho oči – pokiaľ sa budete dostatočne snažiť, nakoniec sa ich zbavíte. Rozsiahle výskumy v oblasti motivácie však ukázali, že medzi rozhodnutím ovládať vlastné zlozvyky a úspešným zvládnutím svojho predsavzatia je veľký rozdiel. Platí to v prípade všetkých zlých návykov, ktoré súvisia s hlavnými životnými aspektmi ako zdravie, práca či spoločenský život. Ako sa teda tento rozdiel dá zmenšiť?
Ak-potom plán
Počas výskumu samoregulačných procesov pri dosahovaní cieľov, ktorý som uskutočnil v USA a Nemecku, som zistil, že ľudia si musia predovšetkým naplánovať ako uskutočniť svoje ciele. Najúčinnejšie plány sú také, ktoré konkrétne určujú kedy, kde a ako postupovať, a využívajú pritom takzvaný vzorec ak-potom. Vezmime si ako príklad nadmerné popíjanie alkoholu v spoločnosti priateľov. V časti ak je potrebné identifikovať kritickú situáciu, ktorá je zvyčajne spúšťačom zlozvyku. Možno stačí, keď vám niekto ponúkne niečo na pitie. V časti potom by ste sa mali sústrediť na konanie, ktoré by mohlo zamedziť prijatie spomínanej ponuky, napríklad odpoveď, že dnes by ste si dali radšej pohár vody. Potom spojíte časti ak a potom a vytvoríte si plán: Ak mi priatelia v piatok večer ponúknu niečo na pitie, poviem im, že by som si dnes dal radšej pohár vody.
Znie to jednoducho, však? Množstvo štúdií publikovaných v odborných časopisoch po celom svete, pri ktorých boli sledované deti, dospeli i starší ľudia, ukázalo, že plány založené na schéme ak-potom výrazne zvyšujú mieru dosiahnutia úspechu. Platí to pre ciele v oblasti zdravia, medziľudských vzťahov, pre ľudí s rozličným kultúrnym či sociálnym pozadím, dokonca aj pre jedincov, ktorí majú problém so samoreguláciou vo všeobecnosti (napr. deti s ADHD, pacienti trpiaci rôznymi druhmi závislostí, depresiami a pod.).
Plán sa musí sautomatizovať
Ako môže byť taká jednoduchá metóda taká účinná pri dosahovaní zmeny správania? Pri laboratórnych pokusoch sme zistili, že spomínané druhy plánov výrazne uľahčujú uplatňovanie správania v časti potom, ak nastane kritická situácia. Daná osoba si už nemusí opakovať, že sa chce zbaviť zlozvyku, nemusí sa už urputne snažiť. Kritická situácia vyjadrená v časti ak sama spustí naplánovanú reakciu, a to rýchlo, bez veľkej námahy, akoby mimochodom. Keďže metóda ak-potom dáva akosi automaticky do pohybu úmyselnú reakciu na špecifickú situáciu, svojím spôsobom zbaví danú osobu zodpovednosti. Tá už viac nemusí vedome kontrolovať svoje správanie a namiesto toho koná naprogramovaným spôsobom.
Nie je ťažké naučiť sa robiť dobré plány podľa metódy ak-potom. Stačí iba identifikovať kritické situácie, ktoré spúšťajú vaše zlozvyky, a správanie, ktoré by ste mohli a chceli uplatniť namiesto zlého zlozvyku. Gabriele Oettingenová, moja kolegyňa na Newyorskej univerzite vytvorila aplikáciu s názvom WOOP (Wish-Outcome-Obstacle-Plan, v preklade želanie-výsledok-prekážka-plán), ktorá prevedie záujemcov rozličnými krokmi spomínanej stratégie a pomôže im sformulovať predpoklady v časti ak aj želané vzory správania v časti potom.
Ak sa teda nechcete stať obeťou vlastného zlozvyku kontrolovania emailov, kedykoľvek máte čo i len minútku voľna, vytvorte si napríklad takýto plán: Ak si dnes večer nájdem trochu času pre seba, stiahnem si aplikáciu WOOP.
