Vplyv soli na organizmus
Soľ vyvoláva smäd. Myslí si to väčšina z nás a dvesto rokov o tom boli presvedčení aj lekári. Kuchynská soľ, inými slovami chlorid sodný, je minerál mimoriadne dôležitý pre mnohé telesné funkcie – napríklad krvný tlak či prenos nervových vzruchov. Vplyv soli na organizmus sa dal vysvetliť veľmi jednoducho. Po konzumácii väčšieho množstva soli ste smädní, preto sa napijete vody, čím zriedite krv dostatočne na to, aby v nej zostalo primerané množstvo sodíka. Prebytočná soľ sa z tela vyplaví močením. Tak znie dlhoročná teória, ktorá je možno úplne nesprávna.
Otestovali myši aj kozmonautov
Magazín The Journal of Clinical Investigation nedávno publikoval štúdiu, ktorá odporuje zaužívanému názoru. Podľa nej soľ nevyvoláva smäd, ale hlad. Autori štúdie sa odvolávajú na dva experimenty. Pri prvom skúmali reakcie ruských kozmonautov, ktorým podávali väčšie množstvá soli pri simulovanom bezváhovom stave. Astronauti boli paradoxne menej smädní, no pociťovali hlad. Rovnako na zvýšené dávky soli reagovali laboratórne myši. Kvôli soli spaľovali oveľa viac kalórií, a preto jedli o 25 percent viac, aby si zachovali svoju hmotnosť.
Dlhoročný výskum
Nejde pritom o žiadny neseriózny výskum, ale systematickú a desaťročia trvajúcu prácu nemeckého lekára Jensa Titzeho. Tento špecialista na fungovanie obličiek momentálne pôsobí v Erlangene. V roku 1991 ho ešte ako študenta medicíny očarila berlínska prednáška o reakciách ľudského tela na extrémne podmienky. Viedol ju profesor, ktorý spolupracoval s Európskym vesmírnym programom. Na hodine odprezentoval dáta z 28-dňovej simulovanej misie, počas ktorej astronauti žili v malej kapsule. Tie Titzeho zaujali natoľko, že o tri roky vyrazil do Ruska, kde práve pripravovali 135-dňovú simuláciu života na vesmírnej stanici Mir. Nemec si vybavil možnosť študovať vzorky moču astronautov, pričom sledoval najmä to, ako ich ovplyvňovala prítomnosť vyššieho množstva soli v jedle.
Titze sa dopracoval k šokujúcim zisteniam. Medzi množstvom sodíka v tele a objemom vyprodukované moču nebol žiadny súvis. Podľa doterajších vedomostí by však hladina sodíka mala stúpať a klesať priamo úmerne s množstvom moču. Nemecký lekár si uvedomil, že nadobudol priam kacírsky záver – hladinu sodíka v tele ovplyvňuje čosi celkom iné ako príjem tekutín.
Keď Ruský vesmírny program oznámil v roku 2006 plány na ďalšie dve simulované misie, Titze neváhal a išiel si svoje zistenia overiť. Testoval, ako kozmonauti reagujú na rôzne denné dávky soli – 6, 9 a 12 gramov. Keď jej zjedli viac, vyprodukovali aj viac moču, no hladina sodíka sa nemenila. Prekvapivý je však príjem tekutín z dlhodobého hľadiska. Astronauti síce močili viac, no pritom pili menej ako pri nižších dávkach soli! Odkiaľ sa teda vylúčená voda zobrala? „Je iba jeden spôsob, ako to vysvetliť. Pri vyšších dávkach soli naše telo samo produkuje vodu,“ tvrdí Titze, ktorému sa závery potvrdili aj pri testoch s laboratórnymi myšami.
Vplyv soli na organizmus
Ako to však telo robí. Podľa Nemca spaľovaním tukov a svalov. To vysvetľuje, prečo neboli astronauti po jedlách s vysokým obsahom soli smädní, ale mali väčší apetít. „Keď ťava prechádza púšťou a nemôže sa napiť, získava vodu spaľovaním tukov zo svojho hrbu. Ľudia to robia podobne,“ podporil Titzeho teóriu doktor Mark Zeidel, odborník z Harvardovej univerzity. Napriek tomu obaja odborníci neodporúčajú viac soliť s cieľom schudnúť. Malo by to efekt len vtedy, keby ste s množstvom soli nezvyšovali aj množstvo jedla. To je však ťažké, keďže soľ podľa nich vyvoláva hlad. Vysoké dávky soli navyše môžu negatívne vplývať na vaše zdravie z viacerých iných dôvodov.
Ako je však možné, že astronauti neboli pri vyšších dávkach soli smädní? Každý predsa zažil pocit, keď sa po presolenom jedle „musel“ napiť. „V ústach máme neuróny, ktoré po zaznamenaní slanej chuti stimulujú potrebu napiť sa. Tento „smäd“ však nemá žiadny súvis s reálnym nedostatkom vody v tele,“ dodáva Zeidel.
Čítajte tiež:
Víno každý večer? Štúdia prebehla na vzorke 224 ľudí
Čo vaše chute vypovedajú o vašom zdraví a dôvod prečo máte stále chuť na slané, sladké a mastné
