Prečo podľa odborníkov na správanie zapájajú ľudia pri bozkávaní radi jazyk

0
872
Prečo podľa odborníkov na správanie zapájajú ľudia pri bozkávaní radi jazyk
Ohodnoť článok

Na teoretickej rovine nie je na oblizovaní sa nič príťažlivé. Prečo to potom robíme? 

Pravdepodobne by ste nepoklepkali v nočnom klube po pleci niekoho cudzieho a nepožiadali ho, aby vám požičal zubnú kefku. Bolo by to dosť čudné. A nechutné.Prečo teda s obľubou oblizujeme vnútro úst ľuďom, ktorí sa nám páčia – teda zapájame pri bozkávaní jazyk, hoci to v podstate znie dosť negustiózne?

Všetko to súvisí s našou pretrvávajúcou evolučnou potrebou „vyňuchať“ geneticky kompatibilného partnera, hoci v dnešnej dobe nie je genetika to jediné, čo je zodpovedné za vzbudenie záujmu (inak by neexistovali zoznamky či vzťahy na jednu noc).

Podľa Sarah Johnsovej, odborníčky na rozmnožovanie človeka a evolučnú psychológiu z Univerzity v Kente, však bozkávanie a oblizovanie napriek tomu obľubujú ľudia takmer všetkých kultúr sveta a ostatní sa namiesto toho ovoniavajú.

Bozkávanie je podobne ako dotýkanie sa a ovoniavanie prejav poháňaný emóciami, vďaka ktorému rozoznávame najkompatibilnejších a evolučne najvýhodnejších partnerov,“ dodáva Fulvio Fulvio D’Acquisto, profesor imunológie na Univerzite v Roehamptone. 

„Ľudia nemajú až taký rozvinutý čuch. Pri bozkávaní máme možnosť ovoňať i ochutnať danú osobu a sledovať jej imunitnú reakciu. Spravidla nás totiž priťahujú jednotlivci s odlišnými imunitnými reakciami,“ tvrdí doktorka Johnsová. Párom to zvyšuje šance na splodenie potomka lepšie vyzbrojeného na boj s infekčnými chorobami, čo bolo pred érou modernej medicíny a vynájdením vakcín či antibiotík veľmi dôležité. 

„Najdôležitejší komplex histokompatibility sa dá rozoznať podľa telesného pachu. Pri bozkávaní a dotykoch má teda človek možnosť posúdiť, čo má s druhou osobou spoločné alebo odlišné na úrovni biochémie,“ dodáva doktorka.

„Z imunologického aspektu tak dostávame možnosť uprednostniť jednotlivcov, ktorí sú s nami kompatibilnejší, čo znižuje riziko potratov a tým zabezpečuje prežitie ľudstva,“ hovorí profesor D’Acquisto.

Pri skúmaní génov daného človeka, predtým ako s ním splodíme dieťa, potlačí naše telo pocit odporu a vzbudí potrebu pobozkať sa.

„Výskumy dokazujú, že sexuálne vzrušenie oslabuje pocity zhnusenia,“ vysvetľuje doktorka Johnsová. Pri jednej štúdii napríklad premietli respondentom pornografiu a potom im zadali nechutné úlohy ako odpratanie špinavých vreckoviek do koša či pitie vody z pohára, v ktorom plávala mucha.

„Zdá sa, že vzrušenie tlmí mnoho prejavov zhnusenia, čo aj dáva zmysel, keďže sa pri výmene tekutín zvyšuje riziko infekcie,“ dodáva.

Bozkávanie má podľa profesora D’Aquistu okrem toho pridanú hodnotu v podobe výmeny komenzálnych patogénov.

„Tieto chrobáčiky tvoria našu mikroflóru, teda jedinečnú zmes priateľských baktérií, ktoré nás definujú ako špecifických imunologických jedincov.

Obohacovaním vlastnej mikroflóry prostredníctvom bozkávania si vymieňame biologický materiál, testujeme a zvyšujeme tak svoju schopnosť čeliť škodlivým baktériám a tým podporujeme rozmnožovanie ľudskej rasy.“

Preto zbožňujeme bozkávanie jazykom, hoci je to nechutné.

Čítajte tiež:

Prečo nás odpudzuje, keď niekto prejaví prílišný záujem

Playboy „zajačiky“ prehovorili, ako sa naozaj žilo v Hefnerovej vile

Ĺad a plátok citrónu v drinku vám môžu spôsobiť problémy


Zdroj: http://www.independent.co.uk/life-style/kissing-tongues-people-enjoy-why-evolution-behaviour-immunity-reproduction-a7996336.html

ZANECHAŤ ODPOVEĎ