Určite máte vo svojom okruhu známych aspoň jedného, ktorý odišiel za zamestnaním do zahraničia. So vstupom Slovenska do Európskej únie sa zjednodušilo cestovanie a vybavovanie pracovných povolení. Práca mimo našej krajiny láka stále viac a viac ľudí. Niektorí, najmä mladí, chcú vyskúšať „veľký svet tam vonku“, preto chodia na letné zahraničné brigády. Iní odídu za svojimi známymi, ktorí buď počas bývalého režimu emigrovali, alebo v zahraničí žijú dlhšiu dobu, majú zázemie a kontakty. Najväčšie počty Slovákov však zaujali lepšie platové podmienky, možnosti kariérneho rastu a pracovná morálka.
Brain Drain verzus Brain Gain (Odliv a príliv mozgov)
Slovensko už viac rokov zápasí s faktom, že vysoké percento mladých ľudí (14 %) odchádza študovať do zahraničia. Je to tretie najvyššie číslo hneď za Cyprom a Luxemburskom. Samozrejme, že popri štúdiu si mladí vytvoria nové vzťahy, väzby, mnohí si nájdu dobrú prácu popri škole a nemajú motiváciu sa vrátiť naspäť.
Slovensko tak zažíva bolestivý odliv vzdelaných ľudí. Niektorí odídu preč už počas štúdia na univerzite, iní získajú vzdelanie na Slovensku, ale kvôli výhodám odchádzajú. Štáty, ktoré prijímajú Slovákov na dobré pracovné pozície, zas profitujú z prílivu mozgov. Napríklad v Nemecku pracuje viac ako tisíc slovenských lekárov, uvádza Nemecká lekárska komora. Naopak, podľa Slovenskej lekárskej komory na Slovensku pracuje v oblasti medicíny do 600 cudzincov.
Tá istá práca v inom štáte…
Možno ste si už niekedy položili otázku, prečo toľko mužov, najmä manuálne zručných, odchádza za prácou do Anglicka, Írska či Nemecka. Veď stavbárov môžu robiť aj tu. V prvom rade je v zahraničí po týchto „neatraktívnych“ prácach dopyt a oproti slovenským mzdám sú tu hodnotené omnoho vyššie. Prácu, ktorú by máloktorý Angličan či Nemec robil vo svojom štáte za (podľa nich) taký nízky plat, je „zlatou baňou“ pre Slováka.
Nie je tajomstvom, že imigranti prúdiaci do Nemecka v priebehu posledných desiatich rokov, majú značný podiel na tom, ako Nemecko vyzerá. Budovy, stavby, obchodné centrá… to všetko postavili ľudia, ktorí obvykle nemajú nemecké občianstvo a do tejto krajiny prišli s cieľom zarobiť a začať lepší život. Z toho dôvodu volia mnohí slovenskí muži odchod z domova a cestujú na týždňovky alebo mesačné pracovné pobyty. Kvôli tomu je ťažké určiť presný počet Slovákov pracujúcich v zahraničí.
Jazyková bariéra
Najviac Slovákov v zahraničí sa zamestnáva v odvetviach zdravotníctvo, ošetrovateľstvo, hotelierstvo a stavebníctvo. Dôvodom je neznalosť jazyka, ktorá je negatívnym faktorom. Preto Slováci vyhľadávajú ten druh práce, pri ktorom nie je potrebné dokonale ovládať jazyk a kde sa zároveň môžu zdokonaliť v reči daného štátu. Prípadne volia variant, kedy zo Slovenska odchádza celá partia, napríklad stavbárov. Stačí, aby jeden ovládal jazyk cieľovej krajiny a ostatným tlmočí.
Otázkou zostáva, či sa Slovensko posunie do roviny, keď bude môcť ponúknuť domácim také možnosti, aké ponúkajú okolité štáty, alebo či bude pokračovať v doterajšom trende…
Čítajte aj:
Za týchto podmienok sa môže zahraničný žiadateľ dostať k hypotéke!
Najžiadanejšie slovenské potraviny Slovákov v zahraničí: Kofola aj Horalky
