Paradox diét – prečo vás podvedomie núti prahnúť po tom, čo by ste nemali jesť
Pochopenie, ako mozog reaguje na jedlo, by mohlo byť kľúčom k chudnutiu. Chudnutie nie je iba o odmietnutí koláča a uprednostnení šalátu. Dokonca aj tí, ktorí sú pri diétach úspešní, ich nepovažujú za nič jednoduché.
Paradox diét
Prečo je držanie diéty také komplikované, hoci máme tie najlepšie úmysly? Prečo nie sme schopní ovládať svoju žiadostivosť?
Podnety
Zažil to už každý z vás – prechádzali ste okolo chutne vyzerajúceho stánku alebo ste zavoňali niečo lahodné a okamžite ste začali slintať bez ohľadu na to, čo ste zbadali a aký obsah kalórií to malo. Zmyslové podnety súvisiace s jedlom sa dajú ignorovať len veľmi ťažko a nespúšťa ich iba čuch alebo chuť. Do pokušenia nás môžu zvádzať aj reklamy či logá značiek.
Tip redakcie: Zakázané vzťahy. Prečo chceme to, čo nemôžeme mať
Keď sme hladní, na náš mozog pôsobí hormón gerlín a vďaka nemu evidujeme podnety súvisiace s jedlom ešte silnejšie. Vedci zároveň zistili, že naše mozgy venujú pri pocite hladu viac pozornosti podnetom nezdravých jedál – s vysokým obsahom cukrov a tukov – než zdravých. Zo štúdií, pri ktorých ukazovali respondentom obrázky výrazne kalorických pokrmov, vyplynulo, že podnety viedli k reakciám ako tvorba slín, chuť do jedla, dokonca žiadostivosť.
Príťažlivosť kalorických jedál teda predstavuje značnú výzvu pre jednotlivcov, ktorí sa usilujú schudnúť – obzvlášť vtedy, ak sa pri svojej diéte necítia sýti.
Dobrou správou však je, že natrénovať odolávanie lákavým podnetom by nemalo byť až také nemožné. Jedna zo štúdií ukázala, že respondenti, ktorých pomocou počítača učili ignorovať stimuly kalorických jedál, konzumovali menej potravín rýchleho občerstvenia než tí, ktorých učili, aby im venovali pozornosť.
Zakázané jedlá sú lákavejšie
K diétam často patrí zriekanie sa obľúbených pokrmov s cieľom zníženia príjmu kalórií. Vedci však zistili, že ak sa máme vzdať niečoho, čo nám chutí, budeme po tom túžiť, dokonca viac než predtým, keď nám dané jedlo nikto nezakazoval.
V inej štúdii mali vášniví konzumenti čokolády zakázané jesť čokoľvek čokoládové počas jedného týždňa. V tomto prípade vnímali respondenti obrázky čokolády respektíve iných výrazne kalorických pokrmov oveľa výraznejšie. Vďaka nedostatku túžili po nich ešte viac ako respondenti, ktorým čokoládu nikto nezakázal. V súvislosti s konzumáciou zakázaných jedál sa vo všeobecnosti zistilo, že ľudia, ktorí niečo nesmú, zvyčajne konzumujú viac kalórií vo všeobecnosti.
Zo všetkých týchto poznatkov vyplýva, že ak sa pri diétach vyhýbame pokrmom, ktoré nám chutia, nedostatok môže nechcete vyvolať ešte silnejšiu túžbu.
Efekt „no a čo“
Pri chudnutí sa zvyčajne rozhodujeme, čo zjeme respektíve kedy, pod vplyvom danej diéty. Prísne pravidlá sú však problematické, pretože akékoľvek stravovacie návyky, ktoré nevychádzajú z prirodzených fyziologických signálov hladu, zvyšujú riziko prejedenia sa.
Pravidlá pri diétach sú otázne aj preto, lebo ich vie pokaziť aj malé previnenie, napríklad maličký kúsok koláča. Vedci to nazývajú efekt „no a čo“ a dokázali ho pri viacerých laboratórnych pokusoch. Z mnohých štúdií vyplýva, že ľudia, ktorí majú počas diéty pocit, že zjedli niečo kalorické a teda porušili pravidlá, prijmú viac kalórií s ďalším jedlom, než tí, ktorí sa necítia previnilo.
Hoci zopár kalórií navyše nemá až taký zásadný vplyv na celkový účinok diéty, pocity zlyhania môžu mať vážnejší psychologický dosah. Pochybenie pri diétach môže spustiť negatívne emócie ako previnenie či stres, ktoré sú známe ako príčiny prejedania sa.
Aké ponaučenie si teda vieme z tohto všetkého zobrať? Diéty, ktoré vyžadujú presné dodržiavanie prísnych pravidiel alebo zakazujú konzumáciu niektorých jedál, bývajú problematické, pretože paradoxne zvyšujú riziko prejedania sa. Namiesto toho by sme si mali uvedomiť, že ľudí prirodzene priťahujú kalorické pokrmy a tieto podnety sú pre nás ešte lákavejšie, keď pociťujeme hlad.
Narastajúca miera obezity znamená, že viacerí sa obraciame na diéty s cieľom schudnúť. Neexistuje síce dokonalá diéta, ktorá by nám pomohla dosiahnuť naše ciele v zdraví, ale ak pochopíme, ako funguje mozog, a uvedomíme si psychologické účinky diét, môžeme lepšie čeliť pokušeniam.
Doktorka Heidi Seagová prednáša psychológiu na Metropolitnej univerzite v Cardiffe. Tento článok bol pôvodne uverejnený na webovej stránke www.theconversation.com.
Čítajte tiež:
25 jedál z celého sveta, za ktorými sa oplatí vycestovať
Ketodiéta: Vyskúšala som za vás (!spoiler!: -8 kg / 2 týždne)
Ako odhaliť neveru – Dávajte si pozor na tieto príznaky
