Keď zamestnávatelia kážu jedno a druhé robia!

Žijeme v ťažkej dobe hospodárskej krízy, ktorá nám vyniesla nezamestnanosť do astronomických výšin, kde sa naše percentá nezamestnanej populácie porovnávajú so španielskymi. Aj keď treba uznať, že so štatistikami sa dá rôznymi spôsobmi pohrávať a ešte viac s ich interpretáciou. V konečnom dôsledku či sme druhí, tretí alebo štvrtí od konca je de facto jedno, stále sme na tom rovnako zle a to je fakt.
Pri hľadaní zamestnania už dávno neplatí, že stačí len sledovať inzerciu a ak sme vhodným kandidátom zašleme náš životopis, poprípade motivačný list a budeme pozvaní na pohovor. Práve teraz v krízovom režime sa rozmohla absolútna propaganda toho, čo všetko musí žiadateľ o zamestnanie spĺňať, ako presne má vyzerať, čo má mať oblečené, aké odpovede si má prichystať, ako do detailu majú vyzerať dokumenty ktorými sa pri hľadaní zamestnania prezentuje, … Skoro každý, kto je dlhšie nezamestnaný si ako bibliu večer pred spaním číta dookola všetky tieto pravidlá, len aby neurobil nejakú chybu a neprišiel tak o možnosť zúčastniť sa výberového procesu. Presne tak, výberové kolo je totiž prvá méta ku ktorej sa dostať je dnes v mnohých prípadoch nad ľudské sily.
Podľa pravidiel pre úspešného uchádzača musíte byť vo väčšine prípadov veľmi zdvorilý, asertívny, etický, lojálny s príjemným vystupovaním a hlavne slušný. Presne do bodky musíte splniť všetky formálne a obsahové náležitosti jednotlivých dokumentov. Pozor treba dať aj na najmenšie hrubky v texte, lebo vám môžu zahatať cestu ku vysnívanej kariére. Posielate jeden životopis za druhým a pri otvorení mail boxu sa len čudujete že neprichádza žiadna odpoveď. Ako je to možné? To vaša žiadosť nestojí ani za ďakovný e-mail? Nuž, pravda je taká že nestojí. Výberový proces sa vďaka možnosti vyhovárať sa na hospodársku krízu stal absolútne jednostranným procesom, kde nezamestnaný ťahá nie za kratší, ale najkratší konček. Vy ste ten, kto musí byť zdvorilý, slušný, dochvilný, usmievavý a ten kto musí mať všetky dokumenty bez najmenšej vady. Zamestnávateľ má vyhradené právo na hrubice v inzeráte, neskorý príchod na pohovor, aroganciu a v neposlednom rade sa vôbec nemusí obťažovať kontaktovať vás o priebehu výberové konania. Vlastne sa v mnohých prípadoch nikdy nedozviete prečo ste neuspeli a čomu by ste sa mali v budúcnosti vyvarovať. Väčšinou vám ani nik nedá vedieť že výberové konanie je už dávno skončené.
Prečo to tak je? No lebo si to zamestnávatelia môžu dovoliť – na jednu pozíciu sa im prihlási cca 50, 100, 200 ľudí a majú si teda z čoho vyberať. Vôbec sa nemusia snažiť niekoho kontaktovať a odpovedať na žiadosti.
Špeciálnou kategóriou sú niektoré PR agentúry, odborníci na komunikáciu, ktorí sa však prejavia asi len vtedy ak si ich niekto na to najme za tvrdú menu, lebo tiež sa im do odpovedí nechce.
Výnimkou je snáď len štátna správa, kde je povinnosť odpovedať na každú listovú zásielku – aspoň tam vás úradníci nesklamú a svojej odpovede sa dočkáte – možno o mesiac, možno o dva ale určite príde.
Treba ale samozrejme zdôrazniť, že mnohé spoločnosti a firmy vznikli takpovediac na kolene alebo nie sú natoľko veľké, aby mali HR oddelenie, personálneho konzultanta alebo iného špecialistu pre výber, ktorý by celú agendu výberového procesu zastrešil a dal nezamestnaným uchádzačom pocit, že nie sú úplne bezvýznamní a na ich záujme o pracovnú pozíciu im záleží a vážia si ho, aj keď do užšieho výberu nepostupujú. V mnohých prípadoch ani takýto „kvalifikovaný“ zamestnanec si však nedá toľkú námahu, ktorá aj tak v podstate vyplýva z jeho pracovnej náplne.
Je skutočne až tak veľký problém rozposlať každému uchádzačovi vopred nadefinovaný e-mail, v ktorom by sme poďakovali za prejavený záujem, poprípade by sme ho informovali o priebehu alebo výsledku výberového procesu?
To, čo je ale skutočne zarážajúce je fakt, že okrem zamestnávateľov ignorujú potenciálnych zamestnancov aj mnohé personálne agentúry. Pričom pre ne je to predsa každodenný chlebík – komunikácia s ľuďmi, poskytovanie personálnych služieb oboma smermi a nielen smerom k zamestnávateľom. Každá personálna agentúra má na svojej stránke do detailu prepracovanú stratégiu ako správne napísať životopis, žiadosť o zamestnanie, motivačný list, ako uspieť na pohovore, čomu treba venovať zvýšenú pozornosť, čomu sa naopak vyhnúť, na aké otázky sa treba pripraviť a pod. Paradoxne ak však reagujete na pracovnú pozíciu ktorú inzerujú , ani oni vám nedajú žiadnu spätnú väzbu. O čom to potom svedčí? Je to znak absolútnej ignorácie? Ide o lenivosť či neochotu riadiť sa vlastnými pravidlami? Vy musíte splniť všetko oni nemusia nič?
Každá spoločnosť komunikáciou s vonkajším prostredím prezentuje sama seba, svoje hodnoty, zanecháva nejaký dojem. Práve v tomto slovenská firemná kultúra neuveriteľne zaostáva. Keď zamestnanci idú na nejaké sympózium, konferenciu, veľtrh a stretávajú tam 10, 50, 200 ľudí denne a každý ich pozdraví automaticky odzdravia, niektorí sa aj usmejú. Nedovolia si po hodine prestať, lebo sa im nechce a nebaví ich to. Vnímajú to ako sebaprezentáciu a robia to aj v rámci akvizičnej statégie a získavania nových obchodných príležitostí a kontaktov. Odzdravenie je základom slušnosti a rovnako za slušné by malo byť považované aj reflektovanie na žiadosť o zamestnanie a oboznámenie uchádzačov o výsledkoch či priebehu výberového konania. No ale to je zjavne utópia.
Smutné je, že aj napriek tomu všetkému nezamestnaný nemá na výber a bez ohľadu na to či sa mu spoločnosti ozvú a dostane spätnú väzbu alebo nie, stále bude posielať nové a nové žiadosti. Pracovať jednoducho chce alebo musí a nemôže si dovoliť bojkotovať nejakú spoločnosť či agentúru len pre takú „maličkosť“ akou je zdvorilosť a slušnosť.
Našťastie nie všetky spoločnosti sú rovnaké, takže česť, sláva a úspech výnimkám!!!!!!!!!!!!!!