Žuvačky sú dnes neodmysliteľnou súčasťou vreciek či tašiek nejdeného obyvateľa tejto planéty. Odkiaľ sa tento chutný kúsok hmoty vôbec vzal a aký kus histórie má za sebou?
Mánia stará tisícročia
Žuvačková mánia nie je zďaleka iba zábavou posledných desiatok rokov. Dodnes najstarší dôkaz o existencii žuvačiek našli archeológovia vo Švédsku pri vykopávkach sídla starého 9 000 rokov. Egypťania pred 3 500 rokmi používali na osvieženie svojho dychu guľôčky z melónu, myrhy a kadidla. Starí Gréci zase žuvali prírodnú živicu, ktorú získavali z kru Pistacia lentiscus. Už v týchto zaprášených dobách sa žuvalo z rovnakých dôvodov ako dnes. Pre čisté zuby a svieži dych.
Postupný vývoj, výroba, patent
Indiánsky zvyk, prevaľovať v ústach miazgu zo smreku, prevzali rýchle podnikaví americkí kolonizátori. V roku 1948 začína Američan John B. Curtis spolu so svojím bratom vyrábať produkt s názvom The State of Maine Pure Spruce Gum (čistá smreková guma zo štátu Maine). Dnes by však tento kúsok spotrebiteľa len sotva uspokojil – žuvačka bola tuhá a nie príliš chutná.
V roku 1869 prichádza na scénu miestny zubár z Ohaia, William F. Semple, ktorý si dáva patentovať túto žuvaciu gumu. Napriek tomu, že sa Semple týmto počinom navždy zapísal do dejín, nemá na chod tohto fenoménu prakticky žiaden vplyv. Napriek získanému patentu výrobu žuvačiek nikdy nespustil.
Konečne prevratný nápad
Rok 1869 bol pre históriu žuvačiek prevratným rokom. Bývalý mexický prezident Antonio Lopez de Santa Anna prichádza do New Yorku, aby speňažil chicle (usušená šťava zo stromu sapodilla), ktorá má byť lacnejšou náhradou gumy. Po realizácii svojich plánov začal spolupracovať s fotografom a vynálezcom Thomasom Adamsom. Týmto spôsobom chcel šťavu podrobiť vulkanizácii (proces, ktorým sa spracúva syntetický aj prírodný kaučuk) a využívať ju miesto kaučuku. To sa mu však nedarilo.
Keď jedného dňa prišiel Thomas Adams k exprezidentovi na návštevu, nerozumel mu pre jeho mrmlanie ani slovo. Santa Anna totiž stvrdnutú šťavu žuval s veľkou obľubou. Adamsovi to nedalo a po návrate domov uvaril malú dávku šťavy v kuchyni a voila – žuvačka bola na svete! Adams dal pár kúskov do miestneho obchodu, kde sa za chvíľu všetky vypredali a veľký úspech pokračoval. V roku 1871 si Adams nechal patentovať stroj na ich výrobu, gume dal príchuť sladkého drievka a vytvoril tak výrobok, aký poznáme dnes my – s príchuťou. Black Jack, ako ju vynálezca pomenuje, oslavuje medzi spotrebiteľmi ohromný úspech. V roku 1888 sú žuvačky vôbec prvým tovarom, ktorý sa predáva v newyorských predajných automatoch.
Žuvačková diera do sveta
Snáď najväčšiu dieru do sveta s týmto malým-veľkým zázrakom urobil William Wrigley Jr., ktorý dal svetu žuvačku v podobe plátkov balených po päť kusov. Za desať rokov sa tak Wrigleymu podarí urobiť zo svojej značky pojem, o ktorom hovorí celá Amerika. Počas druhej svetovej vojny americkí vojaci šíria žuvačku už naozaj do celého sveta. V 50. rokoch 20. storočia uzrie svetlo sveta aj jej variant s cukrom. A dejiny žuvacej gumy utekajú stále smerom vpred. Už onedlho bude na trhu taká, ktorá sa neprilepí na absolútne žiaden povrch. A perlička na záver – najväčšia bublina, ktorá kedy bola vyfúknutá zo žuvačky, má priemer neuveriteľných 58,4 cm.
Čítajte aj:
História ikonických módnych kúskov: Odkiaľ sú lodičky, džínsy či trenčkot?
Čo je dobré vedieť o denime: Najžiadanejšom materiáli v súčasnom módnom priemysle
Čipku na riťku? Je symbol romantiky a ženskosti. Ako ju správne nosiť?
