Dieťa si s matkou robí čo chce ešte predtým, než uzrie svetlo sveta. A to nemám na mysli iba obligátne ranné zážitky nad toaletou v prvom trimestri! Tento malý ružový uzlíček totiž nie je iba nevedomý „zhluk buniek“. Od začiatku tehotenstva cielene kolonizuje telo matky svojimi bunkami! Čo myslíte, má cieľ liečiť alebo (neskôr) zničiť svojho hostiteľa?
Žena ako mikrochiméra
Tí z vás, ktorí videli mysteriózny film Parasite Eve, môžu byť týmto javom značne rozladení. Pokúsim sa vás schladiť medicínskou rétorikou, kde je takýto bunkový nájazd známy ako „fetálny alebo plodový mikrochimérizmus“. (Odvodené z gréckej mytológie, kde chiméra predstavuje netvora s telom leva, divej kozy a draka.) Inak povedané, mikrochiméra je organizmus, ktorý obsahuje malé množstvo cudzích buniek – tie môžu osídľovať ľubovoľné miesta v tele – srdce, mozog, pečeň & Co. Najľahšie sa to pozoruje u matiek, ktoré porodili aspoň jedného syna. Ešte aj 50 rokov po pôrode (!) sa u nich nachádzajú mužské bunky s chromozómami XY! Ženy, ktoré boli aspoň raz tehotné, sú preto typické mikrochiméry nesúce jedinečný genetický materiál z tela ich šarvanca! Otázka znie, prečo sa to vôbec vyvinulo?
MUDr. Dieťa?
Základnou príčinou tejto búrlivej komunikácie medzi dieťaťom a matkou môže byť ovplyvnenie jej imunitného systému, ktorý je počas tehotenstva potlačený (bunky plodu chcú, aby si matkine telo takto na ne zvyklo). Tieto mladé bunky majú tiež „talent“ meniť sa v tele na tkanivo, orgán alebo kosť. Ľudovo povedané, ešte nevedia, čím sú a môžu sa pretvárať na ČOKOĽVEK, pričom dostávajú echo od susedných buniek. Podporuje to teóriu, že plodové bunky majú prirodzenú liečebnú schopnosť, pretože dokážu vystopovať v tele ženy poškodený orgán a uzdraviť ho!
- Zázrak zo života? Dvadsaťdeväťročnej Nicole Wellerovej, dnes už matke štvorročnej dcéry, diagnostikovali lekári v brušnej dutine nádor. Keď po troch mesiacoch prišla na operáciu zistilo sa, že nádor zmizol. Nicole bola v 7. týždni tehotenstva.
Míľnik (nielen) v genetike
Genetická diagnostika u nenarodených detí bola vždy relatívne zložitá a v mnohých prípadoch riskantná (odber plodovej vody). Odhalenie DNA plodu v krvi matky však významne zamiešalo karty na poli neinvazívnej prenatálnej diagnostiky, ktorá zažíva priam „Veľký tresk“. V súčasnosti vedci dokážu demaskovať najčastejšie genetické chyby plodu iba z kvapky krvi tehotnej ženy!
Neposlušné bunky?
Samotná diagnostika je pozitívna stránka veci. No ako to už v živote býva, každá minca má dve strany a nie všetky „nehody“ prírody poskytujú iba benefit pre nežné pohlavie. Plodové bunky majú totiž schopnosť deliť sa oveľa väčšiu ako ich iné „kolegyne“, čo spôsobuje zvýšené riziko mutácie na rakovinotvorné bunky. Navyše sú v „hre“ aj choroby „zbláznenej imunity“ – ženy po pôrode majú štatisticky trikrát vyššiu šancu dostať rôzne autoimunitné ochorenia. Podľa vedcov môže byť mikrochimérizmus obzvlášť zložitý, keď žena prekoná viac tehotenstiev. Jej telo hromadí a prenáša bunky od každého dieťaťa, tie sú potom eventuálne schopné pohrať sa s časom, kedy žena znovu otehotnie, rovnako ako aj so zdravím potomka pri ďalšom alebo viacnásobnom tehotenstve (žeby stará známa súrodenecká rivalita?).
Rozkošný parazit v našich životoch
Pri skúmaní mikrochimérizmu som narazila aj na extrémnejšie názory (najmä niektorých biológov) v zmysle: „Dieťa je parazit, veď celá naša forma života je parazitická, tak dnes, ako v minulosti.“ Z vtipnejšieho súdka som vypichla myšlienku: „Áno, dieťa je parazit, lebo čerpá živiny z tela matky, ale nezabúdajte, že bude čerpať živiny z vašej peňaženky hlavne potom, prinajmenšom 18 rokov vášho života:-).“ Alebo: „Môže sa žena viac priblížiť k svojmu mužovi, keďže ju dieťa počas tehotenstva geneticky modifikuje jeho génmi?“ Nechajme však prehovoriť tú, ktorú skloňujeme od začiatku článku. Matku. „Vyplavovanie živín sa nikdy nezastaví. Ani po tehotenstve. Môj najstarší ‚parazit‘ má 30 rokov a je otcom dvoch roztomilých ‚parazitov‘. S manželom sme jeho rodičia, poradcovia a príležitostní sponzori. Nech už sa preukáže výskumami čokoľvek, nikdy nebudete mať dôležitejšie poslanie ako byť rodičmi.“
Kto dáva a kto berie?
Napriek mnohým pozitívnym objavom stoja v rade aj tie negatívne. Aj keď, čo ak sú negatívne iba ľudskou optikou a z hľadiska evolúcie sme na ceste niečoho prelomového? Kľúčovou témou medzi povolanými tak naďalej zostáva, ako bunky komunikujú v každej časti tela ženy, či pracujú v jej prospech, sú v harmónii s materským tkanivom alebo opačne. „Veríme, že sa nám čoskoro podarí definovať evolučný rámec toho ako a prečo mikrochimérizmus vznikol a ako v konečnom dôsledku ovplyvňuje zdravie ženy,“ uzatvára genetik a vedúci výskumu Amy Boddy.
Zdroj: www.smithsonianmag.com