Sloboda internetu je pojem, za ktorý bojuje viacero skupín a jednotlivcov na webe. Na jednej strane sú to tí, ktorých sa sloboda na internete priamo týka, alebo im ide o slobodný internet a ďalej sú to tí, ktorým ide o princíp a vo všeobecnosti protestujú proti neustálym sprísňujúcim zákonom a pravidlám. Svet internetu je pre mnohých únik z reality, miesto, kde si povedia svoj názor, prečítajú čo chcú a podobne. Sú krajiny, kde slobodný internet nepoznali nikdy a len tak ani nespoznajú a sú také, kde si užívatelia myslia, že používajú slobodný internet. V skutočnosti však možno ani neexistuje reálne slobodný internet a už vôbec nie je vraj slobodný ani ten náš slovenský. Celé roky je cenzurovaný, z pochopiteľných, ale tiež iných dôvodov.
Stránky s nevhodným obsahom
Existuje register Internet Watch Foundation, ležiaci v Británii, ktorý po nájdení nevhodných stránok informuje ostatné krajiny a ich poskytovateľov internetu, aby dané stránky zablokovali. V Čechách je to napríklad najväčší poskytovateľ telekomunikačných služieb a netaja sa tým ani ďalší zväčša známejší, ako mobilné operátori Vodafone a podobne. Vodafone otvorene priznal už dávnejšie, že blokuje prístup na nelegálny obsah a rôzne nevhodné stránky. U nás platí to isté, dokonca vraj u všetkých troch. Slovensko a jej poskytovatelia dátových služieb nie sú výnimkou. Stránky s nevhodným obsahom však v prvom rade musíme chápať ako stránky s detskou pornografiou a obzvlášť tvrdým násilím, stránky propagujúce nacizmus a rôzne podobné smery, hnutia, prejavy. Napríklad v Nemecku a Francúzsku sú takéto stránky prísne zakázané. Stránky, ktoré sú vyhodnotené ako zásadne porušujúce zákony sú dá sa povedať oprávnene blokované už priamo od poskytovateľa služby. Urážanie náboženstiev, menšín, nabádanie k nenávisti… po pravde pri takejto logike uvažovania by malo byť zakázané aj stovky arabských stránok a blogov nabádajúcich k vraždám a nepokojom.
Zoznam blokovaných stránok pritom nesmie byť verejnosti odhalený. Je teda tajný a nikto nevie, aké stránky sa v ňom nachádzajú a pri niektorých ani nemusí byť jasné, prečo. Vám sa pri pokuse na web vstúpiť objaví hlásenie ako pri chybe, alebo nedostupnosti serveru. Smutné však je, že pedofili svoj materiál na stránkach zdieľali vždy v menšej miere a majú svoje chodníky, ktoré zostávajú stále takmer neporušené.
Reálna cenzúra vo svete
Kým u nás funguje cenzúra len na pár stránok, ktoré sú protizákonné, zoznam u nás blokovaných stránok môže byť obohatený o niektoré kúsky zo zahraničia. To pre prípad, aby sme sa ani my zo Slovenska nedostali k stránkam, ktoré bojujú za slobodu Číny, Kuby, Barmy, alebo protestujú proti diktátorovi v Bielorusku, Putinovi v Rusku, alebo proti diktatúre v Severnej Kórei. Práve takýchto stránok a komunitných portálov je mnoho. Krajiny, ktoré veľmi precízne cenzurujú internet a blokujú obrovské množstvo portálov, servery ako Google, Youtube, Facebook, zabraňujú možnosti komunikovania zo zvyšným svetom sú napríklad Čína, Sýria, Saudská Arábia, Spojené Arabské Emiráty, Irán, Kuba, ale sú to aj krajiny Uzbekistan, Turkmenistan a ďalšie. Ostrov v Perzskom zálive Bahrajn napríklad začal s tvrdým cenzurovaním internetu až tento rok. Medzi krajiny, ktoré patrili medzi prísne cenzurujúce internet ešte minulý rok patrili Jordánsko, Yemen, Líbya a Venezuela.
Krajiny, kde sa môžeme stretnúť s určitými obmedzeniami sú Tunisko, Thajsko, India, Egypt, ale aj napríklad krajiny ako Južná Kórea a Austrália s Francúzskom. Ich cenzúra sa týka stránok podporujúcich nenávisť, stránky orientované proti súčasnej hlave štátu, alebo miesta stretnutí odporcov aktuálnej vlády a režimu. Cenzúru má zväčša na starosti priamo vláda danej krajiny. Je to v jej moci a má v rukách slobodu, alebo “slobodu” internetu. Najmä rozvojové krajiny, krajiny s diktatúrou a arabské krajiny chcú svojich obyvateľov držať v takej mienke a v takom svete, aký je predpísaný a tak sú neželané stránky odporujúce vládcu, nesúhlasiace s vládou, režimom, odporujúce kráľovskej rodine. Kým pri stránkach, ktoré sa o pálčivých a politických témach vyjadrujú vulgárne a tvrdo, je cenzúra pochopiteľná, vo veľkej miere sú hádzané do rovnakého koša a taktiež blokované stránky, ktoré len spájajú ľudí nesúhlasiacich s politikou alebo názormi miernejšími formami. Niektoré krajiny si dajú prácu nájsť pôvodcu stránok a nie je ničím neobvyklým aj tvrdá súdna exekutíva.
Druhy cenzúry (konkrétne)
O cenzúre je nutné hovoriť ako o blokovaní rôzneho typu. Tu je prehľad druhov blokovaní:
– blokovanie podľa koncovky domény (*.RU, *.COM, *.ORG, alebo priamo celá doména www.ebay.com)
– blokovanie celého serveru, čím sa často zablokujú aj iné strányk sídliace na rovnakom serveri
– blokovanie vyhľadávania konkrétnych slov vo vyhľadávačoch, filtrovanie výrazov
– blokovanie obsahu na základe konkrétnych slov celkom
– blokovanie len konkrétnych udalostí, informácií
– blokovanie konkrétnej služby, presmerovania, aplikácie, prípadne spustenia nejakého formuláru a podobne
V Bielorusku majú zakázaný prístup na všetky stránky mimo Bielorusko, no nie u všetkých poskytovateľov. Spojené Arabské Emiráty svoju nenávisť voči Izraelu nevyjadrujú len tým, že Vás nevpustia do krajiny, ak máte pečiatku v pase aj z Izraela. V celej krajine je prístup na akúkoľvek izraelskú doménu zakázaný. Koncovky *.IL to síce zablokuje, no tisíce izraelských stránok je aj na koncovkách *.COM, čo už krajina nerieši. V Myanmare si môžete pozrieť len tie webové stránky, ktoré schválila vláda. Napríklad na Kube nemá internet na osobné používanie nikto. Aspoň to píšu viaceré portály, pritom Jopo v trápnej reklame komunikuje cez internet s manželkou, aj jej rodinou. Doma to zrejme nebude. Alebo sa zdroje mýlia. Do žalára sa za “protištátnu činnosť” môžete dostať najčastejšie na Kube, v Číne a Myanmare.
Arabská jar a iné
Jasný dôkaz a prejavenie cenzúry nastal minulý rok počas Arabskej jari. Egypťania vtedy vyhlasovali, že využívajú sociálne siete ale aj portál Youtube, aby spolu navzájom komunikovali a svetu odovzdali odkazy. Rovnako ako v Egypte, aj v Líbyi čoskoro nastali ťažké časy, kedy nebolo možné pripojiť sa ani na jednu z obľúbených sietí.
Niektoré krajiny teda ostro bojujú proti anarchii, ako aj mienke vlády. Aj politika v cenzurovanej krajine spraví prešľap, neexistuje potom priestor, kde by sa dali prešľapy ukladať a informovať tak aj s odstupom času. Samozrejme, že online sú len zdroje, ktoré nepoškodzujú fungovanie krajiny v súčasnom režime. U nás si niečo také vieme predstaviť za hlbokej totality, pokiaľ by bola dnes v čase moderného internetu. Dnes je to pre nás niečo nereálne… ale tiež nič, čo by sme už nezažili. Veď vyše 90 percent firiem blokuje niektoré stránky. Viac ako 50 percent stredných škôl obmedzuje prístup na konkrétne stránky cez školské počítače. Na viacerých miestach sme mnohí zvyknutí na to, že facebook alebo vlastný email je nemožný. Vo firmách sú nasadené ochrany, filtre, proxy servery…. a občas nepomôže ani anonymné surfovanie pomocou HideMyAss.com
Určité informácie o cenzurovaní je možné nájsť aj na stránkach blok.hrach.eu.
