V roku 1985 sa pre veľké dažde začala dvíhať vodná hladina pri lagúne Epecuen. Veľmi rýchlo sa zatopili celé ulice tohto vtedy turisticky významného a obľúbeného rovnomenného mesta. Ľudia boli nútení rýchlo opustiť svoje domovy s majetkom, ktorý dokázali vziať do vlastných rúk. Celé rodiny tak prišli nie len o nehnuteľnosť a osobné veci, ale aj o domácich miláčikov, úspory, cennosti a ďalšie osobné veci. Viac ako 20 rokov pôsobiaca slaná voda z jazera pomaly roztápala murivá budov, zničila cesty, dlažby, zariadenie a vôbec zariadenia týchto budov. Takmer všetky budovy sa rozpadli.
Ustupujúca voda odhalila mesto duchov
Voda, ktorá čoraz viac v posledných rokoch ustupuje už odkryla viacero celých ulíc a domov. Ľudia sa nechcú vrátiť, voda by sa mohla kedykoľvek vrátiť. Niekoľko zvedavcov z pôvodných obyvateľov sa tu už bolo pozrieť, no nikoho neláka myšlienka obnovy a zabývania sa. Skôr miesto láka zberačov kovového šrotu a lovcov pokladov. Pôvodne bohaté stredisko obľúbené u turistov pre liečivé účinky slanej vody vnútrozemského jazera dnes získava slávu v celkom inej súvislosti. Ako novodobá odkrývaná Atlantída, ako toto miesto začali médiá nazývať.
Elektrina, plyn, alebo kanalizácia je nemysliteľná. Obnova by bola nákladná… možno sa z miesta časom stane atrakcia, no celkom iného druhu.
