Veľké prekvapenie posledných dní nastalo po odhalení korupčnej kauzy exemplárnej obete mediálnej mašinérie v prípade známeho lekára a neúspešného kandidáta na prezidenta Fischera. Za celé desaťročia sa kupujú bonboniéry a fľaše lekárom ako pozornosť a poďakovanie, že bol lekár ochotný s pacientom strácať čas, často aj preto, aby si človek zaistil lepšie miesto, lepší prístup a čo najmenej starostí. Celé desaťročia však na Slovensku funguje aj osobitná, aj keď nie celoplošná, korupčná kultúra, ktorá je normou a výnimočnosťou je tejto kultúre sa vyhnúť… vyhnúť bez následkov.
Zaujímavosť týždňa a poličky so zásobami
Za neobvyklú zaujímavosť týždňa pokladáme v tomto prípade počudovanie sa nad tým, prečo sa korupcia lekárov dotýka a valí na jediného, či dve obete, ak o nej vedia všetci celé roky a týka sa obrovského množstva lekárov, úradníkov a uplácajú, či uplácali aj samotní pisatelia varovných článkov? Od nemenovanej zdravotnej sestry máme už celé roky známu prítomnosť voľnej police v skrinke v ambulancii na internom oddelení, ktorá je neustále plná fliaš, čokolád, či iných dobrôt, ktoré sa míňajú a dopĺňajú akosi automaticky. Ľudia ich prinášajú ako poďakovanie, ale aj ako zaistenie si dobrého prístupu. Takých políc je na rôznych miestach viac. Je zaujímavé, že až pre známe meno samotného Fischera sa odrazu otvorila téma, ktorá doteraz veľkou témou nebola.
Chcete dieťa? Bude to drahé!
Netuším kde mali novinári doteraz oči, keď sú sami rodičmi. Na Slovensku je to tak, že ak chcete dieťa, stojí to viac, ako máte na dokladoch o zaplatení. Sú miesta, kde je obáločka povinnosťou. Ale nie je to len zdravotníctvo. Mamičky a oteckovia v očakávaní sú v očakávaní aj toho, že bude potrebné dať stovečku (kdeže, niekde je stovečka ešte bohovsky málo) pri dohadovaní termínu a zaistení si pôrodníka. Dokonca aj Bratislava vie prekvapiť prístupom, pri ktorom bez úplatku nečakajte slušnú izbu, milý prístup personálu, alebo len úctu k pacientovi. Rodičia musia uplácať škôlky, musia poskytnúť povinný dar škôlke. Hoci dar by mal byť dobrovoľný, nespočetný počet škôlok má dar povinný, čo vyznieva ako zákon z Absurdistanu. V opačnom prípade nemusí byť o dieťa dobre postarané, alebo zodpovední pracovníci takýto dojem na rodiča len pripravia. Ide pritom o situácie, kedy je hlúposť vyčkávať a človek je v časovej tiesni. Bitka o miesto v škôlke je lokálne problémom, ktorý je nevyhnutné riešiť finančným darom. Kam však takýto dar putuje, keď od neho nie je žiaden doklad, je na pouvažovaní každého.
Uplácame aj na iných miestach
Uplácame v školstve, uplácame na úradoch, v obchodnej sfére, a podľa medializovaných prípadoch sa uplácanie deje aj vo vláde, v polícií, či súdnictve. Bežné je uplácanie na obecných úradoch, hoci by šlo len o „štempel“ za fľašku domácej a uplácanie poznáme aj medzi colníkmi. Po zrušení kontrol sa však stále s povinnosťou platenia prehnaných úplatkov stretávame na Chorvátskych hraniciach so Slovinskom, čo je úplatok vyžadovaný. Svoje by o tom mohli hovoriť vodiči zájazdových autobusov z ruských a ukrajinských hraničných priechodov. Za v skutku „duchovný“ postoj môžem považovať postoj nemenovaného duchovného zo stredného Slovenska, ktorý odmietal odslúžiť pohreb v čase, kedy mal mať voľno. Neplánovanú situáciu s pohrebom ale vyriešilo 100 EUR trčiacich z diára na nový rok.
Vyjadrenie
V článku hovoria osobné skúsenosti viacerých ľudí, ktorí dobrovoľne lekársku pomoc nevyhľadávali a nevyhľadávajú, zároveň ľudí, ktorí sa často bez úplatku nedokážu domôcť ani riešenia ich veci, ani slušného prístupu. Nebudeme poskytovať žiadne upresňujúce fakty, pretože vyžiadaný úplatok z prvej strany a poskytnutý úplatok z druhej strany sú dva trestné činy a nemá zmysel sa k tomu vracať. Okrem toho veľmi rád prinesiem aj na budúce fľašu vína lekárovi, ktorý sa ku mne chová priateľsky, ošetruje ma tak, že problémové miesto aj pozrie a má záujem človeku pomáhať. Ja osobne po vykonaní jeho práce považujem dobrovoľnú pozornosť ako prejav poďakovania.
