Správny prístup k výchove
Rodičovstvo nie je ľahké. Niekedy človek povie veci, ktoré neskôr ľutuje. Ak budete mať nabudúce chuť povedať niektorú z týchto fráz, zahryznite si do jazyka a vyskúšajte radšej niečo iné.
Čo vravíte: „Musíš sa podeliť!“
Čo počuje dieťa: „Tak, teraz ti vezmem tvoju najnovšiu hračku a ty mi v tom nebudeš môcť zabrániť.“
Skúste dieťaťu radšej navrhnúť, aby sa pri hraní s novou hračkou striedalo. Minútu ono, minútu kamarát. Nezabudnite povedať, že o hračku nepríde a kamarát ju vráti.
Čo vravíte: „To nemohlo bolieť, nič ti nie je!“
Čo počuje dieťa: „Som zmätený – v tomto momente ma to bolí a rodič mi hovorí, že to tak nie je.“
Dieťa sa pri vás potrebuje cítiť bezpečne, a to zahŕňa aj možnosť zveriť sa vám so svojimi pocitmi. Nemali by ste nad nimi mávnuť rukou. Povedzte radšej: „Och, spadol si. Bolí ťa niečo? Bolo to strašidelné? Vyzerá, že ti je už lepšie. Chceš to skúsiť znova?“
Čo vravíte: „Super, ty si ale šikovný chlapec!“
Čo počuje dieťa: Pravdepodobne nič, pretože vás nepočúva.
Chvála a pozitívny prístup k výchove sú dôležité. Trik spočíva v autentickosti. Pochváľte niečo konkrétne. „Táto maľba sa ti naozaj podarila. Veľmi sa mi páči tá fialová obloha.“ Vyzdvihujte viac činnosti než samotné dieťa – spojí si tak chválu so snahou.
Čo vravíte: „Prečo si vždy…?“
Čo počuje dieťa: Slovíčko „vždy“ im hovorí, že sú takí naozaj vždy a všade a že je to ich identita.
Namiesto toho, aby ste sa dieťaťa opýtali, prečo je vždy také zlé na súrodenca, keď sa kúpu, skúste toto: „Vidím, že ťa sestra pri kúpaní hnevá. Keď s to stane nabudúce, povedz mi, čo sa deje, a spolu to vyriešime.“
Čo vravíte: „Neplač.“ alebo „Nemusíš sa báť.“
Čo počuje dieťa: „Je zlé, že sa takto cítim. Smútok, plač a strach nie je normálny.“
Namiesto toho skúste dieťaťu situáciu vysvetliť a zistiť, prečo je rozrušené. Navrhnite alternatívne postupy a riešenia.
Čo vravíte: „Zavolám oca!“
Čo počuje dieťa: „Mama tu v skutočnosti nešéfuje.“ či „Oco je ten zlý a strašidelný, kto ma vždy potrestá.“
Najskôr dostaňte situáciu pod kontrolu a potom sa upokojte. Následne si zavolajte dieťa a vysvetlite mu, ak pravidlo porušilo a ako sa má zachovať ďalej. Pripomeňte sebe aj jemu, že z chýb sa učíme.
Čo vravíte: „Tak teda ahoj!“ a akože odídete z miesta, odkiaľ vaše dieťa nechce ísť preč
Čo počuje dieťa: „Maj sa, opúšťam ťa.“
Skúste tento trik: upozornite dieťa, že o chvíľu pôjdete ďalej. Potom sa ho opýtajte, na akú preliezku pôjde ako poslednú. „Čo mi ukážeš ako posledné? Poriadne šmyknutie sa? Alebo vylezieš po lezeckej stene?“ S dieťaťom sa nedohadujte. Po zdolaní preliezky ho pochváľte a odíďte.
https://www.purewow.com/family/things-you-shouldnt-say-to-a-toddler
