Obec Píla leží pod jedným z najkrajších a najznámejších hradov Slovenska, pod Červeným Kameňom, ktorý tak často spomíname aj u nás. Zaujímavostí v obci je niekoľko a máme v pláne o nich napísať viac. Jednou z nich je len 32-ročný starosta obce Radovan Mičunek, nezávislý kandidát volieb do VÚC v Bratislavskom kraji, ktorý krátko po nástupe do funkcie zažil katastrofické povodne v obci, kde sa stal starostom. Mohol by byť inšpiráciu pre mladých ľudí, je jasným dôkazom, že ak človek má chuť vzdelávať sa a tvoriť, tak sa môže stať vzdelaným aj úspešným. Zároveň je však príkladom toho, že vyštudovaný vedec na Slovensku nenachádza príliš uplatnenie. Nie, toto nieje reklama na politickú stranu alebo zámery mocných, veď v závere to bude každému jasné.
Q: Zaujali ma Vaše tituly (RNDr. Ing. Mgr. Radovan Mičunek, PhD.) a vzdelanie, nie je časté aby taký mladý človek mal toľko titulov…
A: Vyštudoval som viacero vysokých škôl, fyziku plazmy, elektromateriálové inžinierstvo, politológiu a doktorát som obhájil vo fyzike tuhých látok – nie som blázon, len ma bavilo študovať. 🙂
Q: Ste asi najmladší starosta viete o niekom mladšom?
A: Nezisťoval som to, avšak viem, že minimálne v pezinskom okrese som isto najmladší a na 99% aj v Bratislavskom kraji. To, či mám mladšieho kolegu v rámci Slovenska, neviem.
Q: Čo priviedlo tak mladého človeka ku komunálnej politike?
A: Bude to znieť pateticky, no skutočne je to túžba pomáhať ľuďom. Som vyštudovaný vedec, od malička som túžil vynájsť niečo, čo posunie svet ďalej, pomôže, či uľahčí život, preto som šiel študovať vedecké smery.
Q: A čo Vás dostalo od vedy k politike?
A: Politika ma zaujímala od malička, pamätám si ako mi otec hovorieval, že mám nastražené uši ako radary, keď sa dospelí bavili o politike. Neskôr som vyštudoval i politológiu, lebo to bol taký môj koníček. Bavila ma veľmi práca i vedeckého pracovníka, ja som sa zaoberal supravodičmi v kombinácii s nanotechnológiami, čo bolo veľmi vzrušujúce, avšak mladý vedec na Slovensku nie je životaschopný druh. Z 600€ neuživíte 4-člennú rodinu, hlavne keď 200€ mesačne precestujete. V zahraničí je perspektíva, no ja som sa túžil usadiť, mám silný citový vzťah k domovu. Istou motiváciou bol aj samotný fakt, že vo vede na Slovensku nie sú peniaze. Tie rozdeľujú politici, takže v konečnom dôsledku môžem vede viac pomôcť ako politik, než prácou v laboratóriách. V roku 2010 som sa opäť pokúsil kandidovať za starostu (1.krát som to skúšal v roku 2006), a keďže ďalší blázon, čo by to chcel na Píle robiť sa nenašiel, istý starosta som bol už po uzatvorení kandidátok.
Q: Po pol roku ste sa objavili dokonca v živom vysielaní spravodajskej televízie, povedzte nám niečo bližšie o tej pohrome.
A: Mediálnu popularitu som nevnímal, nebol na to čas, bolo treba pracovať, pochopil som správne, že narážate na televízne výstupy v súvislosti s povodňou 2011. Bola to ťažká skúška. Starostu som robil cca 5 mesiacov, v podstate som sa stále zoznamoval s úlohami a agendou, pár školení som na úvod absolvoval, ale na niečo také Vás nepripraví nič na svete. Poviem Vám, ani sa k tomu rád nevraciam, bola to hrôza, rozbité cesty, zatopené domy, zmizli celé záhrady, kus kopca, ľudia nemali elektrinu, plyn ba ani pitnú vodu, odrezaní od sveta, no proste malá apokalypsa. Našťastie sa mi podarilo zachovať chladnú hlavu a pár týždňov bolo treba pracovať viac ako 18 hod denne, stále v jednom kole. Bez pomoci, ktorej sa nám dostalo od dobrovoľníkov, sponzorov, okolitých obcí, známych či rodinných príslušníkov a tretieho sektoru, by sme neurobili nič. V tej chvíli sme pocítili silu spolupatričnosti a ľudského tepla. Významne pomohli hasiči, polícia i Modrý anjel a tiež BSK.
Chvalabohu, dnes už len spomíname na to, že neboli civilné obete a zranenia a dedinu sa nám podarilo ako tak dať dohromady. To má však možnosť každý posúdiť sám.
Q: Bol som v Píle po povodni a bol som i dnes, poviem Vám bol som ohúrený pokrokom, aký ste dokázali za 2 roky po povodni v obci urobiť!
A: Objektívne, som hrdý na to ako Píla vyzerá dnes, no zďaleka to nie je len moja zásluha. Veľa sme urobili svojpomocne v rámci obce. Dokázali sme to spoločne, dokázali sme spojiť sily, využiť katastrofu v náš prospech a mali sme možno i kus šťastia.
Q: Akou sumou Vás odškodnil štát?
A: Na odškodnenie sme nedostali ani cent! Štát si splnil svoju povinnosť a preplatil nám záchranné práce, aj to až v hodine dvanástej, keď nám hrozilo, že sa dostaneme do nútenej správy kvôli neuhradeným pohľadávkam. Peniaze nám prišli na účet 23.12. 2011, ešte v ten deň sme išli do banky s príkazom na úhradu nezaplatených faktúr. Potom nám štát nepriamo pomohol, že sme sa zúčastnili Realizačného projektu revitalizácie krajiny, pričom my ako extrémne poškodená obec sme spolu s ďalšími 9-timi mohli čerpať i na opravu poškodených intravilánov. Keby sme nemali peniaze od nadácie, okolitých obcí a sponzorských darov, ťažko by sa nám veru dýchalo.
Q: Ako sa hospodári v takej malej obci a čo ďalšie plány?
A: Hospodári sa ťažko, na nič nie sú peniaze, ale to nie sme jediní, samosprávy naprieč celým Slovenskom zápasia s rovnakými, ak nie existenčnými problémami. Ja beriem plat len na 60% zo základu, žiadne navýšenie by už náš rozpočet neuniesol. To, že si nepreplácam cestovné a všetko vybavujem svojím súkromným autom, rovnako aj telefónom je holý fakt. V obci by som nič neurobil, ak by som bol riadne zaplatený a preplácal by som si cestovné s telefónom, nezostali by peniaze na iné veci. Je to smutné, ale takáto je Slovenská realita. Sú obce, kde starostovia robia celú agendu úplne zadarmo. Napriek tomu máme veľké plány, vždy sa usilujeme zapojiť do všetkých výziev a možností, či už dotačných zo štátu, alebo súkromných grantov. Rok 2012 však neradíme medzi úspešné, z bezmála 9 žiadostí nám vyšli len dve, aj to len o malých sumách. Teraz však čakáme na hodnotenie projektu náučného chodníka a ak to vyjde, tak to bude projekt desaťročia. Rovnako potrebujeme obnoviť činnosť materskej školy. Už dnes pracujeme na zvýšení jej kapacity. Trochu peňazí sme získali zbierkou a rovnako budeme riešiť mnoho vecí svojpomocne. Ak tieto dva projekty dotiahneme do zdarného konca, bude to veľmi pozitívne pre našu obec.
Ale projektov v hlave je veľmi veľa, neustále sa vynárajú nové a nové výzvy, žiaľ na všetko treba peniaze a tých je mizerne málo. Verím však, že aj tento fenomén sa nám podarí prekaziť poctivou prácou a najmä vytrvalosťou.
Q: Okrem starostovania ste i predsedom Združenia miest a obcí Malokarpatského regiónu, k tomu ste sa ako dostali?
A: Môj predchodca získal poslanecký mandát v parlamente a z časových dôvodov sa nemohol venovať tejto funkcii naplno. Ponúkol som svoje služby kolegom a dokázal som ich presvedčiť, že to myslím vážne. Nie je to až taká lukratívna funkcia, je spojená s veľkou zodpovednosťou, je časovo náročná (rady ZMOS, organizácia regionálnych stretnutí, prezentácia regiónu) a v konečnom dôsledku sú s ňou spojené i nutné výdavky. Prirodzene sa jedná o čestnú funkciu, bez nároku na odmenu. Bola to pre mňa nová výzva. Tá práca ma baví a snažím sa ju robiť čo najlepšie.
Q: Vrátim sa trošku na začiatok, v Rade ZMOS ste najmladším členom?
A: Áno, tam som určite najmladším. 🙂
Q: Zachytil som, že kandidujete i do župných volieb ako nezávislý kandidát za poslanca.
A: Je to výzva, cítim, že treba veci zmeniť k lepšiemu a obaja vieme, že hundraním, že je všetko zlé, nič nezmeníme. Rozvoj regiónu mi leží na srdci a aj z pozície predsedu ZMOMR to beriem ako svoju povinnosť zasadiť sa o prosperitu regiónu. Na platforme kraja je dostatok priestoru na posunutie vecí dopredu.
Q: Za starostu ste kandidovali za politickú stranu, prečo teraz ako nezávislý?
A: Už nie som naivný, myslel som si, že politickým stranám záleží na ľuďoch, ak nie všetkým, tak aspoň väčšine. Po Gorile a osobných skúsenostiach s ľuďmi z najvyššej politiky som významne znechutený zo systému, akým je spravovaný tento štát. Len biznis, nič viac! Už sa viac nemienim hanbiť za zlodejinu politických špičiek. Mal som snahu presadiť sa v rámci strany, no mám pocit, že o slušných ľudí tam hore nie je záujem! Ak nemáte kapitál alebo známosti, na vysokú politiku na Slovensku rovno zabudnite.
Q: Vy si snáď myslíte, že ako nezávislý môžete niečo zmeniť?
A: Môžem sa o to aspoň pokúsiť a nemusím hľadieť na stranícke záujmy, nemusím prižmurovať oči, ak vidím, že „naši“ to nerobia dobre a nemusím poslúchať stranícke rozkazy. Byť členom politickej strany na Slovensku znamená vzdať sa vlastnej sebaúcty. Pri každom rozhodnutí a každom hlasovaní sa budem môcť zodpovedne pozrieť ľuďom do očí a tá vízia je na nezaplatenie.
Pripravené v spolupráci s JS
