Priechod pre chodcov vnímame ako možnosť prechodu cez cestu s premávkou. Kým niekto ho používa po svojom, zbežne ho používame až vtedy, keď máme evidentné, že vodiči zámer prejsť vidia a vôbec môžu očakávať. Iným je to jedno, vykročia kedykoľvek, lebo vtedy sú páni oni, len vodiči majú čo robiť, aby si neposedeli minimálne rok za zabitie a nedbalosť. Priechod pre chodcov v týchto dňoch predstavuje aj jedno veľké nebezpečenstvo. V snahe ho zviditeľniť a udržať stály, používa sa pevný biely lesklý materiál. V spojení s roztápajúcim sa snehom, alebo len vodou je z povrchu priechodu poriadne šmykľavý povrch. Za najnebezpečnejší ho možno považovať práve preto, že na priechod vstupujeme vždy rázne a neraz zrýchľujeme krok. Sú miesta, kde sa uhýbame oprotiidúcim ľuďom a noha vtedy zapiera ešte viac. Neraz bežíme a stúpame rýchlo. Občas sa zas odrážame, keď chceme vyjsť na ostrovček, alebo k zastávke.
Na priechodoch potom ľudia máchajú rukami, padajú, udržiavajú balanc. Aj priechody, ktoré sú skryté pod snehom predstavujú nebezpečenstvo.
Comments are closed.