Samozrejme, nie to vo Worde, ale v čítankovom „old school“ štýle ruka+ pero+ papier. Pri takomto písaní sa podľa ujov grafológov prejavuje naša povaha, vzniká určitý druh mentálnej fotografie, preto je doslova „mission impossible“ nájsť v ľudskej populácii rovnaké písmo. Môžeme naraziť len na rukopis podobný – pri jednovaječných dvojčatách, manželských pároch – no vždy tu kričia nejaké rozdiely. Práve tie dešifruje grafológia.
Písmo = najintímnejší objav ľudstva!
Už fešák Aristoteles vyhlasoval, že „ako ľudia nemajú rovnaký hlas, tak nemajú ani rovnaké písmo“. Tento moment môžeme titulovať ako počiatok grafológie, aj keď modernejšie vedecké kontúry jej vdýchol až v druhej polovici 19. storočia francúzsky kňaz J. H. Michon (autor pojmu grafológia). V niektorých štátoch, napríklad v živelnom Španielsku, preferujú názov grafoanalýza, keďže bežne zaužívanú grafológiu si širšie človečenstvo spája len s „bu-bu-bu“ veštením a ezoterikou.
Grafológia neodsudzuje, ale posudzuje!
V prvom rade však neskloňuje pekné a škaredé písmo, ale čitateľné a nečitateľné. (V 2. storočí rímsky historik Tranquillus oťukával chaotický rukopis cisára Augusta a keďže sa nedal plynulo čítať, usúdil, že bol podlý 🙂 Nedeste sa, že aj vaše čarbanice budú takto rýchlo odsúdené! V grafológii ide o zložitý systém, kde spolu komunikujú desiatky znakov: veľkosť písma, jeho sklon, ťahy, oblúky, tlak hrotu pera pri písaní, interpunkcia, vzdialenosť medzi slovami, no dôležité je aj to, ako sa „zmocníte” plochy papiera.
Zmeň seba, zmeníš písmo!
Ako kráčame životom, tak aj píšeme (okolo 10. roku života už neleží na papieri iba čmáranica maloletých, ale doslova pečať nášho JA). K zlomom v rukopise (niekde strašidelne označovanom ako mozgopis), dochádza po puberte, zmenou kondičky, ako starneme (múdrieme), prípadne v dôsledku prežitých tráum. Základná podoba písma sa ale nemení, preto je tak čertovsky ťažké niekoho napodobiť, všakže, študenti.
O čom písať?
Niektorí grafológovia hovoria, že nie je podstatný obsah toho, čo píšeme. Rozbor textu však o nás môže veľa prezradiť! Extroverti riešia hlavne to, čo videli, koho stretli, kto si koho berie. Introverti skôr obnažia svoje myšlienky, plány, témy egomaniakov sú zasa príznačné syndrómom „já, já, já, jenom já“. Text (s podpisom) musí byť vytvorený v dobrej pohode (nie vo vlaku, v kryokomore, v bare pri absinte) v rozsahu minimálne jednej strany na nelinkovanom papieri. Absolútnym tabu sú rôzne útržky textu, pohľadnice či podpivníky.
Už prvý dojem z písma nás vyzlečie!
Do písma vnikajú aj predstavy, priania, symboly, preto sa v ňom môže nevedome odrážať aj dizajn našich fyzických kriviek. Všeobecne – malých ľudí charakterizuje veľké písmo (veľkosť je ich vnútornou potrebou), Goliášovia, naopak, píšu malými, no akoby predĺženými písmenami. Otvorený človek, naplnený svetlými zajtrajškami (aj bez plánov päťročnice), píše široko a s tendenciou sklonu doprava, utiahnutý „odľud“ so sklonom doľava, pričom necháva široký pravý okraj. Slová natlačené na seba signalizujú, že sa lepšie cítime medzi ľuďmi, nápadné medzery medzi slovami zasa že nám na ostatných až tak nezáleží! Všetky tieto „hry“ sa rodia na podvedomej úrovni, a sila grafológie spočíva v tom, že dokáže túto úroveň pretlmočiť do reči nášho kmeňa.
Grafológ nie je veštec!
Toto vytesať do kameňa, prosím! Grafológ študuje dané dielo vcelku a zároveň má majstrovský zmysel pre detail! Kvalitný rozbor mu trvá šesť až osem hodín. Za tento čas nás zmapuje lepšie ako partner po pár rokoch rokov intenzívneho hrkútania! Vidí veľa z nášho vnútra, no nezachytí to, čo sa dá spozorovať zoči-voči. Neurčí pohlavie (iba ženské a mužské rysy v písme), vek, rasu, ani náš potenciálny úspech v AZ kvíze, ani našu úroveň brnkania na ukuleleJ. Z písma diagnostikuje skôr všeobecné rysy ako temperament, chuť do života, vzťah k peniazom, sexu, ale aj psychické problémy (mentálnu anorexiu, myšlienky na samovraždu atď.), neprejavené agresívne sklony, či vlohy na niektoré profesie (vedec, herec). Vie veci zhodnotiť v hypotetickej rovine, no nemôže predvídať naše konkrétne správanie!
Nepodceňujme podpis!
Ten totiž veľa napovedá o dojme, ktorý chceme zanechať. Keď sa od bežného rukopisu prudko líši, úmyselne sa štylizujeme do inej pózy. Neraz sa však v podpisoch (i v rukopise) objavujú symboly, ktoré hmatateľne súvisia s povolaním. Spisovatelia píšu skriptom, hudobníci ľúbia tvary podobné notám a pri obchodníkoch isté písmená pripomínajú, ako inak, číslice. Štýlovým príkladom je podpis Pelého s nápadným symbolom futbalovej lopty alebo Nikiho Laudu v tvare pretekárskeho auta. Takéto symboly v písme sú však skôr raritou.
Grafológia (nielen) na milostnom poli
Vyžadoval niekedy od vás potenciálny zamestnávateľ motivačný list, eventuálne iný dokument napísaný rukou? Problém nie je v počítačovej negramotnosti firmy, ale v podchytení správneho človeka aj inými spôsobmi ako virtuálnym CV a pohovorom „face to face“. Tradične silné postavenie má v tomto smere grafológia vo Francúzsku a Švajčiarsku, no v digitálnej ére už aj giganty ako Nestlé, Credit Suisse alebo Novartis túto metódu uplatňujú stále menej. Grafológia je tu inak pomerne efektívna, minimálne označí kandidáta, ktorý sa na danú pozíciu ani za mak nehodí. Okrem iného je využívaná i v kriminalistike (pri určovaní anonymov, profilovaní páchateľov) a dokonca aj pri výbere partnera, kedy sa zhotoví rozbor oboch „hrdličiek“, ktorý poukáže na osobnostné odchýlky v ich psychike. Rozhodnutie zbaliť kufre alebo zostať a prijať aj trecie plochy vo vzťahu, je už na dvojici.
Študuj grafológiu. Medicína sa ti poďakuje?
Pozoruhodné je aplikovanie grafológie v medicíne (pri skorých detekciách príznakov chorôb). „Existujú dôkazy, že prejavy chorôb sa v písme objavujú už aj o dva roky skôr, ako sa objavia somaticky,“ hovorí grafológ Eduard Jablonský, ale hodnotiť choroby v písme by mal len grafológ s medicínskym vzdelaním. Žeby nové povolanie? Nechajme sa prekvapiť, len aby sme dovtedy nezabudli písať. Rukou.
