Lenivosť patrí medzi jednu z najčastejších negatívnych vlastností ľudí. Aj keď si ju veľmi neradi priznávame, áno, z času na čas lenivosti jednoducho prepadneme.
Nie je nič zlé na tom, keď nemáme chuť do práce a vieme, že by sme svoj výkon jednoducho nepodali. Vtedy je aj lepšie odložiť svoje povinnosti „na potom“. Ak však v našom slovníku začne mať slovné spojenie: „veď práca mi neutečie“ svoje stále miesto, buďme na pozore. Môžeme začať dokonca prokrastinovať.
Pro… čo? Prokrastinovať, respektíve chorobne odkladať veci na neskôr. Aj lenivosť odďaľuje naše povinnosti na potom, no prokrastinácia je už vážnejší stav.
Vysokoškoláci a extroverti sú zväčša najohrozenejší
Aby sme nezačínali priveľmi negatívne a necítili sa hneď ako najväčší lenivci, povzbudivá správa pre chorobných odkladačov úloh je, že prokrastinujeme všetci. Vedci totižto dokázali, že mladý človek vo veku od 20 do 30 rokov prokrastinuje približne 40 hodín týždenne. A to je doba týždenného plného pracovného úväzku. Psychologička Jana Matochová pre študentský portál uviedla, že prokrastinácia postihuje najčastejšie vysokoškolákov. Dopad na to má zmena školského režimu oproti stredným školám, kde povinnosti musia všetci plniť v rovnaký čas, ale na vysokej škole si formu a čas štúdia určuje každý vysokoškolák sám. Aj extroverti sú naklonení možnej prokrastinácii, pretože práve oni sú ľudia, ktorí si z vecí nerobia ťažkú hlavu.
Pre každého začína prokrastinačné správanie inokedy
Ako by sa dala prokrastinácia lepšie definovať, vysvetľuje Matochová: „Je to neúmerne dlhá doba od úmyslu niečo začať robiť po čas, kedy to skutočne začneme robiť. Stane sa, že dokonca ani nezačneme. Pre každého neúmerne dlhá doba znamená niečo iné. Ale vychádza z vnútorných hodnôt človeka, z jeho nastavenia a z jeho schopností.“
Prokrastinujúci človek si nevie určiť svoje priority a dôležitosť povinností. Uprednostňuje zotrvávanie vo svoje zóne komfortu, kedy zvyčajne zažíva aj emočné uspokojenie. Rozum ide do úzadia, vyhrávajú emócie. Rozdiel je však v odkladaní vecí, ktoré nás nebavia a nemáme ich radi, a v lenivejšom správaní vo všeobecnosti.
Boj s prokrastináciou
Mať sa rád. A to doslovne. Človek, ktorý sa má rád, nerád spadá do úzkostlivých stavov, ktoré pociťuje z nedokončenej, neskoro odovzdanej alebo nedotiahnutej práce. Podľa Matochovej „veľkú úlohu zohráva sebaúcta. Je to o tom, či sa chcem dostávať do úzkostných stavov, keď nám nie je dobre a opäť sa sklamávať. Ak veci odkladáme, dostávame sa do nepohody a podrývajú nás. Vo chvíli, keď sa budeme mať radi, budeme mať voči sebe aspoň nejakú úctu, tak si povieme, že sa nebudeme zbytočne stresovať. Ale tomu predchádza hlboké premýšľanie o sebe samom.“ Ľudia sú nastavení na systém odmeny a trestu. Odmena, ktorá prichádza po splnení úloh, ktoré sú v ďalekom časovom horizonte, nás, prirodzene, neláka tak, ako odmena získaná ľahko a skôr. Tak napríklad učenie na skúšku u študenta vyvoláva oveľa viac námahy a zvládnutie skúšky spojené s uzavretím predmetu je oveľa vzdialenejšia odmena ako príjemné posedenie na káve, či sledovanie seriálu. Preto je dôležité tešiť sa z cesty k cieľu a stavať si méty bližšie.
Time management
Málo ľudí považuje čas za veličinu, ktorej by vedel priradiť správnu hodnotu. Peniazom však áno, a preto si skúsme vyčísliť, za koľko peňazí by sme vedeli predať svoj premárnený čas. Prepočítajme si tento čas sumou našej hodinovej mzdy. Ta-dá, ako by sme zrazu zbohatli, však?
Dokonalými mávnutím čarovného prútika to nejde
Ani športovci sa nestavajú na stupienky víťazov po prvom tréningu. Od víťazstiev ich delí dlhá doba príprav. A preto aj my musíme začať organizovať náš čas postupne. Nie je dobré si všetky odložené veci naplánovať na jeden deň. Koniec koncov, zas a znova nás to dovedie k prokrastinácii a zlému pocitu zo samého seba, pretože veľké množstvo úloh naraz sa ani zvládnuť nedá.
Čítajte aj:
Najväčšie tajomstvo: Ako sa navždy zbaviť chuti na sladké?
Signály ľudského tela: Spoznajte ich a buďte zdraví
Nebojte sa prezentovať: Poradíme, ako prekonať trému
