Po tom, ako sa nedávno objavila v tlači informácia, že ministerstvo zahraničia sa chystá obmedziť šírenie slovenskej kultúry v zahraničí, že hrozí zrušenie Slovenského inštitútu v Paríži, som spozornela, keď som sa dozvedela, že jediným švédskym kultúrnym strediskom vo svete je „Institut Suèdois“ v Paríži a že tiež hrozí jeho zatvorenie. Inštitút sa nachádza v starej štvrti Marais v srdci Paríža v „Hôtel de Marle“ – aristokratickom dome z roku 1560, postavenom v čase, keď štvrť lákala kráľovský dvor a aristokratov, ktorí si tu začali budovať majestátne súkromné sídla. Keď vypukla Revolúcia, aristokrati štvrť opúšťali a ich skvostné sídla, medzi nimi aj „l’Hôtel de Marle“ sa stali obeťami rabovaní a vandalizmu. V roku 1965 budovu odkúpilo Švédsko a za peniaze z národnej lotérie ju zrekonštruovali.
Cez rôzne výstavy, koncerty a sympatickú švédsku kaviareň, švédsky inštitút prirástol Parížanom k srdcu.
V čase obeda, hneď po otvorení kaviarne o 12 hodine prichádzajú ľudia, očividne lojálni hostia tohto mini-Švédska v Paríži. Na pulte sú pripravené sendviče na švédsky spôsob, švédske pečivo, 5 druhov tortových koláčov, ľudia sem prichádzajú prirodzene ako na hotové, ako domov do maminej kuchyne. Pýtajú si polievku a čaj, či lososový alebo šunkový sendvič s oblohou. Ceny nie sú na Paríž vysoké, za chutný obed zaplatíte okolo 10 euro. K stolu si odnášam hustú zelenú špenátovú polievkú a už zarobený čaj vo veľkej keramickej šálke. Vonku po nádvorí roztrúsené biele stoly so stoličkami, vnútri niekoľko stolov s plátennými farebnými obrusmi s detskými motívmi sloníkov, v okne misa s citrónmi.
Dve mladé plavovlaso-ryšavé ženy vďaka svôjmu švédskemu prízvuku svôj pôvod nezaprú.
V mesiacoch september-október tu prebieha výstava známej dizajnérskej značky Svenskt Tenn – ktorá je spojením švédskej dizajnérky Estrid Ericson a Rakúšana Josefa Franka, kombináciou viedenskej elegancie a švédskej funkčnosti.
Ich filozofia je inšpirujúca: „Nič nie je krajšie ako biele steny. Je úlohou rôznych textilných materiálov dať miestnosti farby, nábytok má byť ľahký, mobilný, vzdušný, fotele a postele musia zodpovedať vysokým požiadavkám kvality. Moderný interiér sa charakterizuje kombináciou drahých a lacnejších predmetov, ktoré sa nemusia nevyhnutne k sebe hodiť. Musí však dominovať pohodlie.“
Ako to vidíme aj v móde a vkusnom a elegantnom obliekaní, ak máme peniaze, nie je ťažké sa obliekať do luxusných značkových šiat, avšak vedieť rafinovane kombinovať drahé prvky s lacnými je umením a otázkou vytríbeného vkusu.
Mottom Estrid Ericson je čistota interiérov- bohatosť detailov“.
Josef Frank má zas filozofiu „šťastných náhod“. „Nezáleží, či miešame staré s novým, rôzne štýly a farby. Veci, ktoré sa nám páčia sa napokon prelínajú a vytvárajú príjemný celok, Interiér by nemal byť za každú cenu premyslený do detailov, stačí ak je výsledkom zhromaždenia prvkov, ktoré jeho obyvatelia pozorne vybrali“.
Malé Švédsko v Paríži. Syn mi spal v kočíku a pri mojom váhavom pohľade na dve poschodia výstavy a kočík s 15kg synom, mi dáma na recepcii veselo povedala, že nech si idem výstavu pozrieť, a syna s kočíkom nech jej nechám, že ona ma zavolá, ak by sa zobudil. Znak švédskeho prístupu, Francúz v múzeu by vám stroho povedal, že on dieťa nemôže strážiť, že to nespadá do jeho zodpovednosti. Na toaletách je nápis „Prosím zhasnite svetlo“, na dvore je tabuľka s nápisom „prosím nekŕmte vtáky a na fajčenie používajte popolníky“ a všetok personál sa na vás usmieva – premkne vás hrejivý pocit, že švédsko-francúzska kombinácia do Paríža osviežujúco zapadá.
Viac fotografii nájdete v albumoch na facebook stránke – Facebook.com/Zaujimavosti
Pripravila Maria Dopjerova-Danthine, autorka knihy Paríž – moja láska, môj život.
